Apoštolský nuncius

Apoštolský nuncius alebo skrátene nuncius (z lat. nuntius - posol) je veľvyslanec Svätej stolice, ktorý je akreditovaný v krajine, v ktorej pôsobí. Sídlom nuncia je nunciatúra.

Duchovenstvo katolíckej cirkvi
Podľa svätenia
biskup • kňaz • diakon • subdiakon1
Nižšie svätenia Západná cirkev: akolyta2 • exorcista1 • lektor2 • ostiár1 Východné cirkvi: poddiakon • čtec • spevák
Podľa úradu, titulu či stavu
Rímska kúria pápež • kardinál • apoštolský nuncius • pápežský legát • monsignor
Miestne cirkvi patriarcha • prímas • metropolita • arcibiskup • diecézny biskup • eparcha • biskup koadjútor • teritoriálny opát • osobný prelát • apoštolský administrátor • pomocný biskup • generálny vikár
Farnosti dekan • farár • farský administrátor • administrátor excurrendo • kaplán
Rehole3 generálny predstavený • opát • opátka • igumen • provinciál • prior • rehoľník • archimandrita • mních • mníška • novic
^1  V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje ^2  Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus ^3  Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku

V súčasnosti sa väčšinou vysiela do krajín, ktoré sa riadia uznesením Viedenského kongresu z roku 1815, podľa ktorého sa pápežský veľvyslanec stáva tradične a automaticky aj doyenom diplomatického zboru. V rámci biskupskej hodnosti je menovaný za titulárneho arcibiskupa.

V roku 1965 bol zavedený titul pronuncius, ktorý sa udeľuje tým reprezentantom Vatikánu, ktorí majú hodnosť veľvyslanca, ale nie sú doyenom diplomatického zboru. Titul internuncius zodpovedá funkcii vyslanca (teda diplomata druhého radu).