Wikipédia

Robert Hanssen

Toto je článok o o úradníkovi FBI a špiónovi. O americkom sériovom vrahovi pozri Robert Hansen.

Robert Philip Hanssen (* 18. apríl 1944, Chicago, Illinois, USA – † 5. jún 2023, ADX Florence, Colorado)[1] bol americký agent FBI a špión ZSSR a Ruska viac než 20 rokov. Bol vo výkone trestu v samoväzbe 23 hodín denne vo väznici s najvyššou ochranou (označenou ako supermax) ADX Florence.[2]

Robert Hanssen
agent FBI, sovietsky a ruský špión
Robert Hanssen
Narodenie18. apríl 1944
Chicago, USA
Úmrtie5. jún 2023 (79 rokov)
ADX Florence, Colorado, USA
ManželkaBernadette "Bonnie" Waucková
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Robert Hanssen

Hanssena zadržali 18. februára 2001 v parku Foxstone Park[3] blízko jeho domova vo Vienne. Bol obvinený z odovzdávania amerických tajných dokumentov Moskve za viac než 1,4 milióna $ v hotovosti a v diamantoch počas 22 rokov.[4] 6. júla 2001 sa priznal.[5][6] Následne bol odsúdený na doživotie. Jeho činnosť bola popísaná ako „možno najhoršie spravodajské fiasko v dejinách USA.“[7]

Raný život

upraviť

Narodil sa v Chicagu v štáte Illinois v luteránskej rodine dánsko-nemeckého pôvodu. Jeho otec, chicagsky policajný dôstojník, ho v detstve emocionálne týral.[8] Keď Hanssen končil vodičský kurz, otec Howard zaistil aby na vodičských skúškach neuspel. Hanssen starší neustále znevažoval svojho syna a vravel, že Robert si nikdy poriadne nezariadi život.[9]

Hanssen navštevoval Knox College v Galesburgu a študoval chémiu a ruštinu. Následne sa zapísal na Northwestern University v odbore stomatológia.[10] V univerzitnom štúdiu sa mu darilo, ale povedal "didn't like spit all that much".[11] Po troch rokoch zmenil študijný odbor na obchod,[12] a ukončil štúdium s titulom M.B.A. Po absolvovaní sa zamestnal v účtovníckej firme, ale odišiel odtiaľ a vstúpil k polícii ako vyšetrovateľ. Po dvoch rokoch z oddelenia odišiel. V januári 1976 nastúpil do FBI.[8]

Keď ešte študoval stomatológiu, zoznámil sa s Bonnie Wauckovovou. Bonnie bola jedným z ôsmich detí zo silne katolíckej rodiny. Zosobášili sa v roku 1968, Hanssen konvertoval k rímskokatolíckej cirkvi a stal sa oddaným veriacim. Vstúpil do Opus Dei v ktorej bola rodina jeho ženy činná.[13]

Začiatky v FBI a prvé špionážne aktivity (1979 – 1981)

upraviť

Hanssen nastúpil k FBI ako špeciálny agent 12. januára 1976 a nasledujúci rok ho preložili do FBI field office v meste Gary. V roku 1978 sa Hanssen a jeho rozrastajúca sa rodina (Hanssenovci mali v tomto čase tri deti) presťahovali do New Yorku keď ho preložili do miestnej FBI field office.[14] Ďalší rok Hanssena presunuli ku kontrarozviedke a poverili zostavením databázy sovietskeho spravodajstva pre Bureau (pozn. vládne agentúry). Vtedy, v roku 1979, tri roky po nástupe do FBI, Hanssen začal svoju kariéru ako sovietsky špión.

Hanssen nadviazal kontakt s GRU (sovietska vojenská rozviedka) a ponúkol svoje služby. Ani vtedy, ani neskôr, ho nemotivovali žiadne ideologické príčiny pre jeho konanie. FBI povedal po svojom zatknutí, že jeho jedinou motiváciou boli peniaze.[15] Hanssen prezradil GRU mnoho informácií počas prvej fázy svojej špionážnej činnosti, informácie o odpočúvacích aktivitách FBI a zoznam vládnych agentúr obsahujúci mená podozrivých sovietskych spravodajských agentov, ale jeho najdôležitejšou informáciou bola prezradenie Dmitrija Poljakova, agenta s krycím menom TOPHAT. Poljakov bol informátorom CIA viac než dvadsať rokov pred jeho odchodom do výslužby v roku 1980. Odovzdal veľké množstvo informácií americkým spravodajským službám po svojom povýšení na generálmajora Sovietskej armády. Pre dôvody, ktoré sú nejasné, Sovieti ho odstránili až neskôr, keď ho prezradil druhýkrát Aldrich Ames v roku 1985. Poljakov bol zatknutý v roku 1986 a popravený o dva roky neskôr. Ames bol obvinený z prezradenia Poljakovho mena Sovietom a Hanssenova úloha zostala neznáma do jeho zatknutia v roku 2001.[16]

Bonnie Hanssenová našla svojho manžela ako písal list Sovietom v suteréne ich domu v roku 1981. V následnom rozhovore pripustil, že dal Sovietom nejaké informácie (len kvôli peniazom) a dostal za to 30 000 $, ale klamal, že odovzdal iba falošné informácie. Bonnie trvala na tom, aby šiel ku spovedi. Kňaz Opus Dei u ktorého sa Hanssen spovedal, mu povedal aby dal peniaze charite ako skutok pokánia. Hanssen povedal svojej žene, že peniaze dal Matke Tereze ale nie je známe či tak aj urobil.[17]

Kontrarozviedka FBI, ďalšia špionážna aktivita (1985 – 1991)

upraviť
 
Hanssenova mŕtva schránka v parku Foxstone Park, použil ju aj v deň zatknutia

Hanssena preložili do úradu vo Washingtone D.C. V roku 1981 sa presťahoval na predmestie Vienny. Jeho nové miesto v FBI budget office mu umožnilo mať prístup k všetkým druhom informácií, ktoré sa týkali rozličných aktivít FBI, zameraných na odpočúvanie a elektronické pozorovanie, za ktoré bol Hanssen zodpovedný. V Bureau bol známy ako expert na počítače.[18] V roku 1983 Hanssena preložili do sovietskeho analytického oddelenia, ktoré bolo priamo zodpovedné za pozorovanie, identifikáciu a zajatie sovietskych špiónov a spravodajských agentov v Spojených štátoch. Okrem iných úloh, Hanssenova sekcia bola poverená hodnotením sovietskych agentov, ktorí dobrovoľne odovzdávali informácie pre USA a skúmali, či ide o pravých informátorov alebo dvojitých agentov.[19]

V roku 1985 Hanssena znovu preložili do FBI field office v New Yorku, kde pokračoval v práci v kontrarozviedke proti Sovietom. Naďalej odovzdával informácie FBI, v tom čase však začal informovať KGB. 1. októbra 1985 poslal anonymný list KGB, v ktorom ponúkol svoje služby a žiadal za to 100 000 dolárov. V tomto liste prezradil mená troch agentov KGB v USA, ktorí tajne pracovali pre FBI: Boris Južin, Valerij Martynov a Sergej Motorin. Hanssen nevedel, že všetci traja už boli vyzradení iným agentom, zamestnancom CIA Alrichom Amensom.[20] Martynov a Motorin boli popravení a Južin uväznený na šesť rokov, nakoniec emigroval do USA.[21] FBI prisudzovala vyzradenie Amesovi, čo odklonilo pozornosť od stopy vedúcej k Hanssenovi. List z 1. októbra bol začiatok ďalšej Hanssenovej špionážnej činnosti.

V roku 1987 Hanssena znovu povolali do Washingtonu. Dostal za úlohu vypracovať štúdiu o všetkých minulých vniknutiach v FBI s účelom nájsť človeka, ktorý zradil Martynova a Motorina. Okrem toho, že sa postaral o to, aby ho táto štúdia neodhalila, navyše celú štúdiu a zoznam všetkých Sovietov, ktorí kontaktovali FBI, odovzdal v roku 1988 KGB.[22] Rovnako v roku 1987 odovzdal citlivé informácie sovietskemu odpadlíkovi. Agenti, ktorí pracovali pod jeho vedením, oznámili toto narušenie bezpečnosti inšpektorovi, ale žiadna akcia nenasledovala.[8]

V roku 1989 odovzdal Hanssen veľké množstvo informácií o plánoch USA Measurement and Signature Intelligence (MASINT) čo bol súhrnný názov pre spravodajské informácie získané rozsiahlym spektrom elektronických prístrojov ako radar, podvodné hydrofóny, špionážne satelity a zachytená komunikácia.[23][24] V ten istý rok odhalil Sovietom drahú, komplikovanú snahu USA o špionáž v ich Washingtonskom veľvyslanectve. Keď Sovieti začali stavať novú budovu v roku 1977, FBI nechala vykopať tunel pod veľvyslanectvom a používala ho na odpočúvanie. Hanssen prezradil informácie o tuneli v septembri 1989 a ďalší mesiac dostal za to 55 000 $.[25] Na dvakrát odovzdal Sovietom kompletný zoznam amerických dvojitých agentov.[26]

V tomto roku (pozn. 1989) Hanssen vyzradil vyšetrovanie FBI vo veci Felixa Blocha. Bloch bol úradník State Department (Ministerstvo zahraničných vecí USA). Slúžil v rôznych pozíciach na rozličných miestach sveta viac než tridsať rokov, keď v roku 1989 upadol do podozrenia. Blocha videli pri stretnutí s agentom KGB ako mu dával čiernu tašku (Bloch bol zberateľ známok, neskôr povedal, že v taške boli albumy so známkami). V máji 1989, osem dní po stretnutí, na ktorom Bloch odovzdal tašku, Hanssen informoval KGB o vyšetrovaní Blocha. V júni agent zavolal Blochovi a povedal, že sa už viackrát nemôžu stretnúť: „Mám podozrenie na nákazlivú chorobu.“ FBI predpokladala, že tento hovor bol varovaním. Felix Bloch trval na svojej nevine počas tvrdého výsluchu a vyšetrovania, ktoré pokračovalo celé mesiace. FBI nikdy nenašla jasný dôkaz a Bloch nebol nikdy obvinený z konkrétneho zločinu. Neúspech pri Blochovom vyšetrovaní a vedomie FBI, že KGB nejakým spôsobom odhalila jeho vyšetrovanie, viedlo k ďalšiemu vyšetrovaniu zameranému na informátora vo vlastných radoch. Toto mohlo viesť k zatknutiu Roberta Hanssena.[27]

V roku 1990 Hanssenov švagor Mark Wauck, ktorý tiež pracoval v FBI, podal úradu správu, že Hanssen by mal byť vyšetrený pre podozrenie zo špionáže. Sestra Bonnie Hanssenovej Jeanne Beglisová našla väčšiu hotovosť v Hanssenových šatníku. Povedala o tom svojmu bratovi Markovi Wauckovi. Päť rokov predtým, v roku 1985, Bonnie vravela svojmu bratovi, že jej manžel raz rozprával o odchode do Poľska – vtedy súčasti Východneho bloku. Wauck tiež vedel, že FBI pátra po špiónovi. S váhaním, no predsa, Wauck informoval o tomto podozrení svojho nadriadeného, nič sa však nezačalo riešiť.[8][28]

Neskoršia kariéra v FBI, pokračovanie v špionáži (1992 – 2001)

upraviť

ZSSR zanikol v decembri 1991. Komunistická vláda skolabovala a politické väzby medzi jednotlivými republikami sa ukončili. Robert Hanssen, ktorý sa obával, že by mohol byť odhalený počas týchto nepokojných časov, prerušil komunikáciu so svojimi spojkami ešte v ten mesiac a neozval sa niekoľko rokov.[29]

V roku 1991 mal Hanssen incident s agentkou Kimberly Lichtenbergovou, ktorú fyzicky zastrašoval pri rôznych drobných príležitostiach. Lichtenbergová išla do Hanssenej kancelárie kvôli stretnutiu v menšej administratívnej záležitosti. Keď odišla z kancelárie bez povolenia, Hanssen šiel za ňou, chytil ju za ruku, pritom jej na ľavom remene jej natiahol šľachy a odvliekol ju späť do svojej kancelárie, pričom na ňu nahlas kričal. Agentka dostala letter of censure za opustenie Hanssenovej kancelárie, rovnako ako Hanssen, ktorý bol suspendovaný na päť dní. Žiadne ďalšie správne konanie nenasledovalo.[8][30]

Krátko po tomto incidente sa odhodlal na veľmi riskantný krok – kontaktoval GRU, s ktorou nemal spojenie od svojich špionážnych počiatkov v rokoch 1979 – 1981. Hanssen, ktorý vždy držal svoju tvár a meno v utajení pred KGB, šiel osobne na sovietsku ambasádu a kontaktoval člena GRU v garáži. Mal so sebou balík dokumentov, identifikoval sa ako "Ramon Garcia" – "neloajálny agent FBI" a ponúkol svoje služby ako špión. Úradník nespoznal jeho krycie meno "Ramon Garcia" nasadol do auta a odišiel. Následne ruské veľvyslanectvo zaslalo oficiálnu protestnú nótu ministerstvu zahraničných vecí. Boli presvedčení, že muž v garáži bol dvojitý agent. Napriek odhaleniu tváre, predstaveniu sa kódovým menom a informáciou, že je z FBI, Hanssen unikol zatknutiu, keď nasledujúce vyšetrovanie v FBI neprinieslo žiadne výsledky.[31]

V roku 1993 neoprávnene vnikol do počítača iného pracovníka FBI – agenta Raya Mislocka. Vytlačil si na ňom tajný dokument a priniesol ho Mislockovi so slovami: "Neverili ste mi, že systém nie je dobre zabezpečný." FBI akceptovala jeho čin, keď Hanssen tvrdil, že chcel iba poukázať na chyby v bezpečnostných opatreniach FBI. Mislock si neskôr myslel, že Hanssenovi šlo o to zistiť či ho FBI vyšetruje. Pričom príbeh o bezpečnosti systému si mal len vymyslieť.[32]

Hanssen prejavil záujem o preloženie do nového úradu – National Counterintelligence Center, založeného v roku 1994. Jeho poslaním bolo koordinovanie protišpionážnych aktivít. Keď sa od nadriadeného dozvedel, že by musel absolvovať vyšetrenie na detektore lži, zmenil názor a o preloženie nepožiadal.[33]

O tri roky neskôr Earl Edwin Pitts – usvedčený špión, tvrdil vládnym úradom, že podozrieval Hanssena zo špionáže – kvôli neoprávnenému vniknutiu do počítača agenta. Pitts bol druhým agentom FBI, ktorý spomínal Hanssena ako možného špióna (prvým bol Mark Wauck). Bureau neakceptovala toto obvinenie, považovali ho za dozvuky príhody s Mislockom a znova nenasledovalo žiadne konanie.[34]

Hoci Hanssen nečelil žiadnemu vážnemu disciplinárnemu konaniu po konfrontácii s Kimberly Lichtenbergovou, obmedzilo to jeho vyhliadky na dosiahnutie vyššej pozície. V roku 1995 bol poslaný k Office of Foreign Missions at the State Department (úrad zahraničných misií na ministerstve zahraničných vecí USA) ako prostredník FBI, poverený koordináciou ciest zahraničných diplomatov v USA.[8][35]

V roku 1997 počítačový pracovník, ktorý opravoval Hanssenov počítač našiel u neho program na prelomenie hesiel („password breaker“). Jeho ospravedlnením bolo tvrdenie, že keď sa chcel pripojiť farebnú tlačiareň k svojmu počítaču, potreboval password breaker na obídenie hesla pre tlačiareň. FBI toto vysvetlenie akceptovala a Hanssen dostal upozornenie, aby to už znova nerobil.[36]

Pravidelne v rokoch 1997 až 1999, Hanssen zisťoval v interných záznamoch FBI či je vyšetrovaný. Nerozvážne hľadal tieto informácie v databáze pod vlastným menom. Keď nenašiel záznam o vyšetrovaní, rozhodol sa pokračovať v špionáži po ôsmich rokoch bez kontaktu s Rusmi. Nadviazal spojenie s SVR (jedna z nasledovníckych organizácii po rozdelení KGB) na konci roku 1999. Zvláštne je, že pokračoval v kompomitujúcom prehľadávaní zložiek FBI, kde hľadal údaje o sebe.[37] V novembri 2000 poslal svoj posledný list Rusom.

Vyšetrovanie a zatknutie

upraviť

Existencia dvoch špiónov pracujúcich súčasne – Aldricha Amesa v CIA a Hanssena v FBI – komplikovala úsilie kontrakozviedky v deväťdesiatych rokoch. Amesa zajali v roku 1994, jeho činnosťou sa vysvetlilo mnoho neúspechov spravodaských služieb počas osemdesiatych rokov ako napr. zatknutie a poprava Martynova a Motorina. Prípad Felixa Blocha však zostával nevysvetlený. Ames bol pracovne v Ríme počas Blochovho vyšetrovania. Nevedel nič o tomto prípade. Odhalenie existencie tunela pod sovietskou ambasádou vo Washingtone bola ďalšia vec, ktorá neviedla k Amensovi.[38]

V roku 1994 v Amesovom prípade, FBI a CIA vytvorili spoločný tím s cieľom nájsť druhého pôvodcu vyzradených informácií. Vznikol zoznam všetkých agentov, ktorí mali prístup k vyzradeným informáciam. V rámci tohto snaženia sa prišlo na iné uniky informácií zo CIA – Harold James Nicholson, ale Hanssen unikol objaveniu.[39]

V roku 1998 sa úsilie vyšetrovateľov zameralo na nesprávneho muža: Briana Kelleyho – agenta CIA. Kelley sám identifikoval agenta KGB, ktorý zobral tašku od Felixa Blocha, ale teraz ho podozrievali z dlhoročného vyzrádzania údajov napr. z Blochovo vyšetrovania, tunelu FBI pod veľvyslanectvom a mnoho iných spravodajských operácií. CIA a FBI prehľadali jeho dom, odpočúvali mu telefón a sledovali ho. V novembri 1998 prišiel muž s cudzím prízvukom ku Kelleymu. Upozornil ho, že FBI vie o tom, že je špión. Povedal mu, aby na ďalší deň prišiel na stanicu metra a ušiel. Kelley podal správu o tomto incidente FBI. V roku 1999 Bureau predvolalo Kelleyho na výsluch a priamo ho obvinili zo špionáže pre Rusov. V nasledujúcich dvoch dňoch FBI vypočúvala jeho ex-manželku, dve sestry a tri deti. Kelley a jeho rodina odmietli všetky obvinenia. Dostal nútené voľno, v ktorom zostal – krivo obvinený, takmer dva roky, pokiaľ nezatkli Roberta Hanssena.[8][40]

Rok po výsluchu a vyšetrovaní Briana Kelleyho, ktoré neprinieslo žiadne dôkazy proti nemu a taktiež nenašli iného podozrivého, sa tím FBI rozhodol pre inú taktiku: kúpiť špiónovu identitu. Hľadali vhodného kandidáta a našli ho: ruský obchodník a bývalý agent KGB, ktorého identita je stále utajená. Firma z USA s ktorou spolupracoval ho pozvala na obchodné stretnutie do USA. Po príchode do New Yorku mu FBI ponúkol veľkú sumu peňazí ak vyzradí meno špióna. Rus tvrdil, že nepozná jeho meno, ale má zložku pochádzajúcu z KGB/SVR ktorú tajne odniesol z centrály. Zložka obsahovala špiónovu korešpondenciu s KGB z rokov 1985 až 1991 a magnetofónovu pásku muža s menom "Ramon Garcia". FBI súhlasil s cenou sedem miliónov dolárov za túto zložku a vytvorila pre neho a jeho rodinu novú identitu v USA. V novembri 2000 FBI konečne mal v rukách zložku, pozostávajúcu z balíka veľkosti "strednej batožiny". Okrem množstva dokumentov a počítačových diskov zložka obsahovala magnetofónovú pásku z 21. júla 1986. Na páske bol rozhovor medzi špiónom a agentom KGB.

FBI skúmal magnetofónovú nahrávku. Očakávali, že na nej budú počuť hlas Briana Kelleyho, stále hlavného podozrivého. Hlas z nahrávky však nebol Kelleyho. Agent FBI Michael Waguespack, si pri počúvaní nahrávky spomenul, že mu je tento hlas známy, ale nevedel sa rozpamätať komu presne patrí. Prehľadaním zvyšku zložky našli poznámky špióna, v ktorých použil citát generála Pattona o "the purple-pissing Japanese".[41] Agent FBI Bob King si spomenul, že Robert Hanssen používa tento citát. Waguespack si vypočul nahrávku znova a spoznal na nej hlas Roberta Hanssena.

FBI konečne mal správneho muža. Keď už vedeli jeho meno, všetky ďalšie skutočnosti presne do seba zapadali – miesta, prípady, dátumy, odkazy na Chicago a Mayora Daleyho. To však nebolo všetko. Zložka obsahovala Hanssenov balík pre KGB v ktorom sa našli dva otlačky prstov patriace Robertovi Hanssenovi.[42][43][44]

FBI začal Hanssena sledovať 24 hodín denne a zistil, že je znova v kontakte s Rusmi. Preložili ho späť na veliteľstvo FBI, kde mohol byť stále sledovaný a nemal tu prístup k citlivým údajom. V decembri ho povýšili a dostal na starosť nové miesto – počítačovú bezpečnosť FBI. Následne v januári dostal kanceláriu a asistenta Erica O'Neilla – mladého zamestnanca FBI povereného sledovaním Hanssena. O'Neill zistil, že Hanssen používa PDA Palm III na zaznámenávanie si informácií. Keď získal na krátky čas Hanssenovo PDA a skopíroval z neho údaje, ktoré potom rozšifrovali, mal FBI svoj "smoking gun" (niečo v zmysle kapitálny dôkaz).[45][46][47]

Hanssen si bol v posledných dňoch v FBI vedomý, že sa niečo deje. Na začiatku februára sa spýtal priateľa (pracoval v počítačovej firme) či by mu tam našiel miesto. Veril, že hluk ktorý počuje v autorádiu, je spôsobený odpočúvaním (FBI nebol schopný zopakovať zvuky, ktoré mal Hansssen počuť). V poslednom liste Rusom (ktorý zadržal FBI keď bol zatknutý) Hanssen napísal, že bol povýšený do ničnerobiacej pozície...mimo prístupu k informáciám a niečo prebudilo spiaceho tigra.[48]

Po tom, ako 18. februára 2001 zaviezol svojho dobrého priateľa Jack Hoschouera na letisko, šiel Hanssen od parku Foxstone. Nechal kúsok bielej stužky na značke parku – to bol signál pre jeho ruský kontakt, že zanechal informácie v mŕtvej schránke. Potom postupoval ako mal vo zvyku – zobral balíček pozostávajúci zo zalepeného obalu na odpadky plného utajovaného materiálu a prilepil ho na spodnú stranu drevenného mosta pre peších vedúceho cez riečku v parku. Agenti FBI ho zatkli počas tejto činnosti a uskutočnili raziu priamo na mieste.[49] Hneď po zatknutí sa Hanssen presvedčil, že jeho špionáž skončila a povedal: What took you so long. čo znamená: Čo vám trvalo tak dlho? FBI čakal dva dni na ľudí, ktorí by prišli pre veci v mŕtvej schránke. Keď nikto neprišiel, Ministerstvo spravodlivosti USA oznámilo 20. februára 2001 zatknutie Reoberta Hanssena.[50]

Rozsudok

upraviť

V zastúpení známeho washingtonského advokáta Plata Cacherisa vyjednal Hanssen dohodu o vine ktorá mu umožnila vyhnúť sa trestu smrti výmenou za spoluprácu so súdom.[5] Hanssen bol odsúdený na doživotný trest odňatia slobody bez možnosti podmienečného prepustenia. Jeho žena spolu s ich šiestimi deťmi dostala časť Hanssenovej penzie –  38 000 dolárov ročne.

V súčasnosti sa Hanssen nachádza vo väzení ADX Florence so stupňom stráženia označenom ako supermax, kde denne trávi 23 hodín v samote.[51] Má povolené písať listy žene a rodine a ich príležitostné osobné návštevy, pri ktorých sú však oddelení sklom.[52]

Osobný život, náboženstvo

upraviť

Podľa denníka USA Today, tí ktorí poznali Hanssenovu rodinu, ju opisovali ako pevnú. Rodina navštevovala každý týždeň omšu a bola aktívna v Opus Dei. Traja synovia navštevovali The Heights School v Potomacu an all-boys preparatory school.[53] Dcéry navštevovali Oakcrest School for Girls – rímskokatolícku cirkevnú školu. Obe školy sú prepojené s Opus Dei. Hanssenova manželka Bonnie, vyučovala náboženstvo na Oakcrest.

Kňaz z Oakcrest School povedal, že Hanssen chodil pravidelne každé ráno o 6:30 na omšu viac než 10 rokov.[54] Otec C. John McCloskey III potvrdit, že Hanssen príležitostne chodil na popoludňajšiu omšu do Catholic Information Center in downtown Washington, D.C. Po tom, ako Hanssen nastúpil do väzenia, vyhlásil, že pravidelne v spovedi priznal svoje špionážne aktvity. Presviedčal katolíkov v Bureau aby navštevovali omše častejšie a kritizoval Sovietov ako "bezbožných".[55]

Podobne ako jeho profesionálny život mal svoju odvrátenú stranu takisto aj jeho súkromný život. Bez vedomia manželky tajne nahrával ich sexuálny život a ďalej poskytoval videonahrávky jeho blízkemu priateľovi Jackovi Hoschouerovi. Taktiež explicitne popisoval detaily sexuálneho života na internetových chat rooms, udával informácie, ktoré pre tých, čo ich poznali postačovali k tomu aby ich mohli identifikovať.[56] Hanssen navrhol Hoschouerovi, že môže pozorovať jeho a Bonnie cez okno pri pohlavnom styku. Neskôr Hanssen skryl videokameru v spálni a pripojil ju na vnútorný TV okruh, takže Hoschouer mohol sledovať Hanssenovcov z komfortu vlastnej obývačky.[57]

Hanssen často navštevoval striptízové kluby vo Washingtone D.C., často spoločne s Hoschouerom. Strávil veľa času so striptérkou známou pod menom Priscilla Sue Galey. Spoločne šli do Hongkongu a taktiež navštívili výcvikové zariadenie FBI v Quantico, VA.[58] Dával jej peniaze, šperky a mohla využívať Mercedes, ale prerušil s ňou kontakty po jej zatknutí. Galey povedala, že hoci mu často ponúkala možnosť spať spolu, Hanssen odmietol a pokúšal sa ju obrátiť na katolicizmus.[59]

Činnosť špióna

upraviť

Hanssen nikdy neprezradil KGB alebo GRU svoju identitu a odmietal stretnúť sa osobne, s výnimkou neúspešného stretnutia v roku 1993. FBI bol presvedčený, že Sovieti nikdy nepoznali meno ich zdroja.[60] Pri kontakte so sovietmi používal prezývky „Ramon“ alebo „Ramon Garcia“.[61] Informácie a peniaze dával a dostával prostredníctvom staromódneho systému mŕtvych schránok. Hanssen a rezidenti z KGB zanechávali balíčky na verejných miestach a taktiež vždy nechali nenápadené ale viditeľné znamenie druhej strane.[62]

Slovami Davida Majora, jedného z jeho nadriadených v CI3, Hanssen bol „diabolsky precízny“.[63] Navrhol šifrovanie, ktorým označoval dátumy a časy. Napr. pridával číslicu "6" ku každej časti dátumu a času (teda 6. január (6.1) o 1:00 poobede bol 12. júl (12.7) o 7:00 večer, 01+6=07 pre mesiac, 06+6=12 pre deň a 1+6=7 pre čas).[63]

Napriek týmto príkladom opatrnosti, niekedy bol veľmi ľahkomyseľný. Vo svojom liste KGB napísal, že môže napodobniť štýl riadenia starostu Daleya – komentár ktorý mohol priviesť vyšetrovateľov ku skutočnosti, aby sa sústredili na ľudí z Chicaga.[64] Hanssenova vlastnosť citovať Pattonov citát o „the purple-pissing Japanese“ viedla priamo k jeho pádu.

Vo filme

upraviť

Úloha Erica O'Neilla pri chytení Roberta Hanssena je zobrazená vo filme Breach z roku 2007.

Hanssen bol tiež námetom pre televízny film z roku 2002 Master Spy: The Robert Hanssen Story v hlavnej úlohe s Williamom Hurtom ako Hanssenom. Robert Hanssen mal dovolené pozerať tento film, ale bol ním tak nahnevaný že ho vypol.[52]

Referencie

upraviť
  1. ↑ Robert Hanssen, former FBI agent convicted of spying for Russia, dead at 79 [online]. CBS, 2023-06-05, [cit. 2023-06-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Laura Sullivan, National Public Radio Timeline: Solitary Confinement in U.S. Prisons 26. júl 2006 (po anglicky)
  3. ↑ Adrian Havill, crimelibrary.com. His fate is sealed Archivované 2007-09-07 na Wayback Machine (po anglicky)
  4. ↑ David Wise. Spy: The Inside Story of How the FBI's Robert Hanssen Betrayed America. [s.l.] : Random House Publishers, 2003. 0375758941. (po anglicky)
  5. ↑ a b Transcript of Hanssen Guilty Plea 6. júl 2001 (po anglicky)
  6. ↑ United States Department of Justice Thompson Statement Regarding Hanssen Guilty Plea 6. júl 2001 (po anglicky)
  7. ↑ U.S. Department of Justice "A Review of FBI Security Programs" marec 2002 (po anglicky)
  8. ↑ a b c d e f g U.S. Department of Justice "A Review of the FBI's Performance in Deterring, Detecting, and Investigating the Espionage Activities of Robert Philip Hanssen" 14. august 2003 (po anglicky)
  9. ↑ Wise 2003, s. 10
  10. ↑ Adrian Havill, Court TV, Robert Philip Hanssen: The Spy who Stayed out in The Cold Archivované 2007-02-11 na Wayback Machine (po anglicky)
  11. ↑ Monica Davey, the Chicago Tribune, Secret Passage 21. apríl 2002 (po anglicky)
  12. ↑ Dolores Flaherty, Chicago Sun-Times Hanssen, the spy with two faces Archivované 2007-02-22 na Wayback Machine 23. november 2003 (po anglicky)
  13. ↑ Wise 2003, s. 13 – 15, 86
  14. ↑ Wise 2003, s. 18 – 19
  15. ↑ Wise 2003, s. 21
  16. ↑ Wise 2003, s. 21 – 24
  17. ↑ Wise 2003, s. 24 – 27
  18. ↑ Wise 2003, s. 28 – 33
  19. ↑ Wise 2003, s. 37 – 38
  20. ↑ Wise 2003, s. 50 – 51
  21. ↑ Wise 2003, s. 56 – 57
  22. ↑ Wise 2003, s. 3 – 4, 67 – 68, 82 – 83
  23. ↑ Victor Cherkashin, Gregory Feifer. Spy Handler: Memoir of a KGB Officer : The True Story of the Man Who Recruited Robert Hanssen and Aldrich Ames. [s.l.] : Basic Books, 2005. 0465009697. S. 35. (po anglicky)
  24. ↑ Wise 2003, s. 95
  25. ↑ Wise 2003, s. 98 – 110
  26. ↑ Wise 2003, s. 159
  27. ↑ Wise 2003, s. 111 – 119
  28. ↑ Wise 2003, s. 120 – 128
  29. ↑ Wise 2003, s. 141
  30. ↑ Wise 2003, s. 153 – 158
  31. ↑ Wise 2003, s. 160
  32. ↑ Wise 2003, s. 160 – 161
  33. ↑ Wise 2003, s. 176 – 177
  34. ↑ Wise 2003, s. 181
  35. ↑ Wise 2003, s. 184
  36. ↑ Wise 2003, s. 188
  37. ↑ Wise 2003, s. 190 – 192
  38. ↑ Wise 2003, s. 170
  39. ↑ Wise 2003, s. 173
  40. ↑ Wise 2003, s. 205 – 213
  41. ↑ Wise 2003, s. 140
  42. ↑ Wise 2003, s. 218 – 228
  43. ↑ Cherkashin, Feifer 2005, s. 251
  44. ↑ Lawrence Schiller. Into The Mirror: The Life Of Master Spy Robert P. Hanssen. [s.l.] : Diane Pub Co., 2004. 0756774357. (po anglicky)
  45. ↑ Fresh Air Eric O'Neill and Billy Ray Discuss 'Breach' 21. január 2007 (po anglicky)
  46. ↑ ABC 20/20 Report on Eric O'Neill 27. december 2002 (po anglicky)
  47. ↑ CNN CNN, Anderson Cooper 360 Degrees 1. október 2003 (po anglicky)
  48. ↑ Wise 2003, s. 236 – 239
  49. ↑ Wise 2003, s.7 – 8
  50. ↑ Wise 2003, s. 246 – 247
  51. ↑ Laura Sullivan, National Public Radio Timeline: Solitary Confinement in U.S. Prisons 26 júl 2006 (po anglicky)
  52. ↑ a b Wise 2003,s. 302
  53. ↑ CI Centre [1] prístup 20.2.2007 (po anglicky)
  54. ↑ SHANNON, Elaine; BLACKMAN, Ann. The Spy Next Door: The Extraordinary Secret Life of Robert Philip Hanssen, the Most Damaging FBI Agent in U.S. History. [s.l.] : Little, Brown and Co., 2002. ISBN 0316718211.
  55. ↑ Wise 2003,s. 85 – 89
  56. ↑ CNN, American Morning with Paula Zahn Look at FBI Spy Robert Hannsen Archivované 2011-08-28 na Wayback Machine 8.1.2002. prístup 6.8.2008 (po anglicky)
  57. ↑ Wise 2003,s. 252 – 253
  58. ↑ Wise 2003,s. 149
  59. ↑ CNN Ex-stripper describes her time with accused spy prístup 6.8.2008 (po anglicky)
  60. ↑ Wise 2003, s. 75
  61. ↑ Wise 2003, s. 165
  62. ↑ Wise 2003, s. 54
  63. ↑ a b Shannon, Blackman, 2002, s. 230
  64. ↑ Wise 2003, s. 137

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Robert Hanssen na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert_Hanssen&oldid=7664114“