Preskočiť na obsah

Dunajec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dunajec
Rieka
Prielom Dunajca
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Prítoky
 - ľavostranné Krośnica, Ochotnicki Potok, Kamienica, Łososina
 - pravostranné Lesnica, Biela voda, Osturniansky potok, Jordanec, Rieka, Lipník, Lesnický potok, Grajcarek, Poprad, Kamienica Nawojowska, Biała
Zdrojnica
 - súradnice 49°29′04″S 20°02′35″V / 49,484345°S 20,042946°V / 49.484345; 20.042946
Sútok zdrojníc Biely Dunajec a Čierny Dunajec
 - poloha pod severnými svahmi Vysokých Tatier neďaleko Nowého Targu
Ústie Visla
 - poloha Opatowiec
 - súradnice 50°14′32″S 20°43′44″V / 50,242249°S 20,72897°V / 50.242249; 20.72897
Dĺžka 274 km
 - Dĺžka toku na Slovensku 17 km
Povodie 6 804 km² (680 400 ha)
Prietok
 - priemerný 84,3 m³/s
Rád toku II.
Hydrologické poradie 3-01-01-1908
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dunajec je hraničná rieka ležiaca na hranici Poľska a Slovenska.[1] Je to pravostranný prítok Visly.

Tok rieky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká sútokom riek Bieleho Dunajca a Čierneho Dunajca pod severnými svahmi Vysokých Tatier neďaleko Nového Targu. Od Nového Targu tečie rieka východným smerom, sprava postupne priberá na poľskom území Lesnicu, Bialku (Biela voda) a Kacwin (Osturniansky potok). Pri obci Dębno ústi do veľkej vodnej nádrže, preteká rozhraním Poľského Spiša a Horného Spiša. Územím Slovenska preteká v dĺžke 17 km, vytvára slovensko-poľskú štátnu hranicu od Lysej nad Dunajcom po Lesnicu. Od Lysej nad Dunajcom tečie na krátkom úseku na východ, preteká severne od mesta Spišská Stará Ves, kde priberá Rieku sprava, vytvára veľký meander (s prístaviskom pltí). Pri obci Majere sa opäť stáča na východ, vytvára veľký riečny ostrov, sprava priberá Jordanec, oblúkom sa pri obci Lesnica stáča na sever a sprava priberá Havku. Ďalej preteká popri obci Červený Kláštor, sprava priberá Lipník a veľkým meandrom sa zarezáva do vápencového masívu bradlového masívu Troch korún, symbolu Pienín, pričom utvára výraznú tiesňavu Prielom Dunajca.[2] Vzápätí sa prudko stáča na sever, utvára ďalší meander a následne ešte jeden. Tečie popod vrch Holica (828,1 m n. m.) kde je pod bralami Siedmich mníchov najprudší tok Dunajca, utvára ešte menší meander, priberá sprava Lesnický potok a opúšťa územie Slovenska na sever k poľskej obci Krościenko nad Dunajcem. V bradlovom pásme v Poľsku sa stáča na severozápad, ešte raz sa prediera cez pásmo Gorcov do Nowosackej kotliny, kde prijíma svoj najväčší prítok rieku Poprad a po ďalšom 40-kilometrovom úseku sa vlieva pri obci Opatowiec do Visly.

Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru slovensko-poľských hraníc od Lysej nad Dunajcom po Lesnický potok v dĺžke 17 km. Dunajec je typickou horskou riekou s premenlivým vodným stavom. Patrí medzi najčistejšie rieky strednej Európy.

Už od dávnych čias Dunajec považovali za dôležitú dopravnú cestu. Už v 2. storočí cez Pieniny premávali grécki a rímski kupci k Baltu za jantárom. Túto oblasť vtedy obývali galskí Kelti. Po nich tu boli Germáni a Slovania, ktorí využívali Dunajec na prepravu tovaru a osôb do oblasti Visly a k Baltskému moru. Táto cesta lemujúca Dunajec bola zrekonštruovaná v rokoch 1908 až 1917 a jej iné pomenovanie je Soľná cesta.

Poľsko v roku 1997 postavilo na hornom toku Dunajca vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica. Elektráreň Czorsztyn má 2 turbíny s inštalovaným výkonom 90 MW, výšku hrádze 56 m, šírku koruny hrádze 404 m. Czorsztynské jazero má povrch 10,5 km², maximálnu hĺbku 50 m. Elektráreň zabezpečuje okrem výroby elektrickej energie aj zlepšovanie prietokov pre plavbu pltí Prielomom Dunajca počas suchších období.

Veľmi zaujímavý je splav Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Splav na pltiach sa začína na poľskej strane v obci Sromowce Wyżne, končí sa v mestečku Krościenko nad Dunajcem. Na slovenskej strane je možné Dunajec splavovať z pltníc v Majeroch alebo Červenom Kláštore do Lesnice, kde splav končí asi 200 m za ústím Lesnického potoka. Neďaleko je turistický hraničný priechod do Poľska pre peších a cykloturistov.

Pravé prítoky

[upraviť | upraviť zdroj]

Ľavé prítoky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Krośnica
  • Ochotnicki Potok
  • Kamienica
  • Łososina.

Splavnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Dunajec je splavný od sútoku Dunajcov v Nowom Targu (min. odporúčaný vodočet v Nowom Targu pod skalou je 240 cm) po ústie. Pod priehradou má väčšinou ustálený vodný stav (cca 30 m³/s).

Po Krościenko je podľa Medzinárodnej stupnice obťažnosti riek stupeň WW I+, ďalej klesá z ZWC na ZWA. Vodácky zaujímavy úsek je hlavne z Červeného Kláštora do Lesnice/Szczawnice.

Mestá a obce pri Dunajci

[upraviť | upraviť zdroj]

Dunajec preteká cez nasledujúce mestá a dediny:

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dunajec z Troch korún
    Dunajec z Troch korún
  • Prielom Dunajca
    Prielom Dunajca
  • Dunajec pri Lesnici
    Dunajec pri Lesnici
  • Dunajec pri Lesnici
    Dunajec pri Lesnici

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-12-04]. Dostupné online.
  2. ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-12-04]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dunajec

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dunajec&oldid=7952894“