Tatakoto
| Tatakoto (Takoto) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 17°20′J 138°24′Z / 17,34°J 138,4°Z |
| miestna osada | Tumukuru |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 3 m n. m. |
| Dĺžka | 14 km |
| Šírka | 3,6 km |
| Rozloha | 42 km² (4 200 ha) |
| - súše | 7,3 km² (730 ha) |
| Obyvateľstvo | 287 (2012) |
| Hustota | 39,32 obyv./km² |
| Pre verejnosť | prístupný |
| Prístup | lietadlom alebo loďou |
| Objaviteľ | Domingo de Bonechea José Andía y Varela |
| - dátum | 29. október 1774 |
| Lagúna | polouzatvorená |
| Vstup do lagúny | nesplavný |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 Mapa atolu
| |
| Wikimedia Commons: Tatakoto | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tatakoto je atol v súostroví Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie.
Je jedným z najizolovanejších atolov súostrovia Tuamotu. Nachádza sa na severovýchodnej časti súostrovia a od Tahiti je vzdialený 1 182 km. Na dĺžku meria 14 km a na šírku 3,5 km. Severnú stranu tvorí súvislý ostrov po celej dĺžke, južná strana pozostáva zo 65 menších ostrovčekov, medzi ktorými sa nachádzajú plytké prietoky oceánskej vody do lagúny. Tá je pre lode uzatvorená.
Tumukuru je centrálna osada v západnej časti atolu. V roku 2012 tu žilo 287 obyvateľov.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Objav atolu sa pripisuje dvom španielskym moreplavcom naraz, ktorí na neho nezávisle od seba vystúpili v ten istý deň. Jedným z nich bol Domingo de Bonechea a druhým José Andía y Varela. Obaja vyplávali z Peru v expedícii Águila, a až do príjazdu na Tahiti sa nestretli. Keďže na atol vystúpili 29. októbra 1774, pomenovali atol "San Narciso" (podľa sviatku Svätého Narcisa z Jeruzalema v tento deň).[2] Atol je z histórie známy aj pod názvom "d'Augier".
Kronikár Josého Andíy popísal atol ako "extrémne príjemný na pohľad a plný kríkov." Na počiatku 20. storočia, po kolonizácii oblasti Francúzskom, bola flóra atolu presadená tisíckami kokosových paliem kvôli ťažbe kopry. Palmy dodnes pokrývajú väčšinu plochy ostrova.
V roku 1979 pribudlo na atol letisko, neskôr bola vzletová a pristávacia dráha predĺžená na 1100 metrov a spevnená asfaltom.
Úplné zatmenie Slnka 11. júla 2010
[upraviť | upraviť zdroj]Cez atol 11. júla 2010 prechádzal pás úplného zatmenia Slnka. Na ostrov sa dopravilo niekoľko skupín pozorovateľov, nielen z radov amatérov, ale aj profesionálnych astronómov. Aj keď spočiatku bola obloha pokrytá oblakmi z ktorých miestami aj spŕchlo, napokon všetky skupiny mali nerušený výhľad na zatmenie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Populácia komunít Francúzskej Polynézie v roku 2012 Archivované 2014-06-24 na Wayback Machine podľa údajov na webových stránkach štatistického ústavu Francúzskej Polynézie (ISPF).
- ↑ Corney, Bolton Granvill The quest and occupation of Tahiti by emissaries of Spain during the years 1772-1776, London, 1913, Vol I, p.XLIII, XLVII
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
- Enhanced Vector Shorelines of the World
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tatakoto na anglickej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||