Abrahám (biblická postava)

Abrahám
prvý starozákonný prorok a patriarcha, praotec Hebrejov a Arabov
Rembrandt van Rijn, Obetovanie Izáka, olej na plátne, 1636, dnes Ermitáž, Petrohrad
Biografické údaje
Rodné meno	Abrám/Abram
Meno v gréčtine	starogr. Ἀβραάμ – Abraam
Meno v latinčine	lat. Abraham/Abrahamus
Meno v hebrejčine	hebr. אַבְרָהָם‎‎ – Avraham/אַבְרָם – Avram
Meno v inom jazyku	aramejsky ܐܒܪܗܡ – Abrohom jidiš Awroham arab. إِبرَاهِيْم‎‎ – Ibráhím
Význam mena	otec množstva, otec mnohých národov (kmeňov)
Zmienky	Biblia, Tanach, Midraš Tanchuma, Midraš raba, Korán, Ginza Rabba Kniha Mormónova, Kniha Abrahámova
Narodenie	okolo roku 1813 pred. Kr.[1] Ur
Úmrtie	okolo roku 1638 pred. Kr.[1] Hebron
Hrob	jaskyňa Machpeĺa v Hebrone
Štát pôsobenia	Blízky východ
Rodina a vzťahy
Rodičia	Terach (otec), Amasla (matka)
Príbuzní	Lót (synovec)
Súrodenci	Nachor, Aran, Sára (nevlastná sestra a manželka)
Manželka	Sára, Hagar (konkubína), Ketura
Deti	Izmael, Izák, Zamram, Jeksan, Madan, Madián, Jesbok, Sue
Potomkovia	Jakub a Ezau (synovia Izáka), Dina (dcéra Jakuba), dvanásť kmeňov Izraela
Svätec
Sviatok	9. október (Katolícka cirkev, Pravoslávna cirkev, Protestantské cirkvi) 21. august (Pravoslávna cirkev, Koptská ortodoxná cirkev, Etiópska ortodoxná cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev) 17. január, 26. december (Arménska apoštolská cirkev) 23. január, 22. február, 24. marec, 23. máj, 22. jún, 22. júl, 25. september, 25. október, 24. november (Etiópska ortodoxná cirkev) 22. august, 6. október, 16. decembra (Sýrska antiochijská ortodoxná cirkev)
Úcta	Kresťanstvo, Judaizmus, Islam a ostatné abrahámovské náboženstvá
Atribúty	bielovlasý starec s dlhou bradou, nôž, baránok, chlapec (Izák) na oltári, anjel zadržujúci ruku, traja muži/anjeli (symbol Najsvätejšej Trojice)
Patrón	pohostinnosti a Katolíckej cirkvi v Kazachstane
Odkazy
	Abrahám (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Abrahám (staršie (napr. v Palkovičovej Biblii) a v českých prekladoch Biblie Abraham; zriedkavo Abráhám; hebr. אברהם – novoheb. Avraham, heb. podľa tiberiadskej vokalizácie Avráhám; lat. Abrahamus; arab. إبراهيم Ibráhím) je biblická postava zo starozákonnej knihy Genezis, patriarcha, od ktorého odvodzujú svoj pôvod Židia a cez syna Izmaela aj Arabi. Jeho meno je doložené v mezopotámskych klinopisných textoch z 2. polovice 3. tisícročia pred Kr.^[2]

Abrahám je predstavovaný ako vzor človeka, ktorý sa spolieha na Božie zasľúbenia. Tri hlavné monoteistické náboženstvá: judaizmus, kresťanstvo a islam sa hlásia k Abrahámovi ako praotcovi viery. Od Abraháma sa odvodzujú vyvolení Izraela a ich domáce právo na zem Kanaán.

Jeho meno sa v Biblii uvádza dvojako. Abram (heb. podľa tiberiadskej vokalizácie Avrám – doslova "vznešený otec") vyvolený za praotca Hebrejov (Gen. 14, 13) dostáva od Boha spolu s novým poslaním aj nové meno – Abrahám (otec národov).

Prostredníctvom Sema (Šéma) je Abrahám Nóachovým potomkom z deviateho pokolenia. S rodinou svojho otca Táreho (Teracha) sa presťahoval z hlavného mesta sumerskej ríše, mesta Ur do Haranu (Cháranu) v severnej Mezopotámii. Mal 75 rokov, keď dostal Boží príkaz, aby opustil vlasť svojich predkov a odišiel do Kanaánu. Abrahám sa tam s manželkou Sárou (Saraj), synovcom Lotom (Lótom) a

služobníctvom vydal a pôsobil tam ako patriarcha rodu. Keď v tej oblasti vypukol hladomor, presťahovali sa do Egypta.^[2]

Tu Abrahám, aby ho nezabili, vyhlásil, že Sára je jeho sestra. Tak sa Sára dostala do faraónovho háremu a Abrahám bol bohato obdarovaný. Boh vtedy potrestal faraóna ťažkými ranami, preto faraón vrátil Sáru Abrahámovi a vyhnal ich z krajiny. (Podobný príbeh sa stal aj v krajine Abímelecha).^[3]

V Kanaáne sa Abrahám a Lot (Lót) rozišli, aby medzi nimi nevznikli spory o pastviny. Lot (Lót) si vybral úrodnejšiu oblasť okolo Sodomy a Gomory, zatiaľ čo Abrahám sa usadil pri Hebrone (Chebróne),^[4] kde si neskôr kúpil aj rodinnú hrobku. Keď sa dozvedel, že Lota (Lóta) zajali nepriateľské vojská (kráľ Elamu), išiel mu so svojimi ozbrojenými sluhami na pomoc a vyslobodil ho. Víťazne sa vracajúceho Abraháma privítal chlebom a vínom Melkicedek (Melchisedech), kráľ Sálema (asi Jeruzalem).^[2][5]

Abrahám a Sára nemali deti, preto Sára ponúkla Abrahámovi svoju egyptskú slúžku Agar (Hagar), ktorá mu porodila syna Izmaela. (Abrahám sa po smrti Sáry oženil s Keturou, ktorá mu porodila šesť synov.)^[6] Boh však sľúbil Abrahámovi syna od Sáry a uzavrel s ním a s jeho potomstvom večnú zmluvu (hebr. brit), ktorej vonkajším znakom je obriezka (hebr. brit mila). Jedného dňa sa Abrahámovi zjavil sám Boh v podobe troch mladých mužov (anjelov), aby potvrdil sľub o narodení syna, presvedčil sa o hriešnosti Sodomy a Gomory a zničil obidve hriešne mestá. Keď sa narodil sľúbený syn Izák, Abrahám mal 100, Sára mala 91 a jej syn Izmael mal 14 rokov.^[2]

Boh podrobil Abraháma skúške viery: Prikázal mu, aby svojho milovaného syna obetoval. Abrahám bol pripravený priniesť túto obeť, ale Boh mu v tom na poslednú chvíľu zabránil. Abrahám ako náhradu obetoval baránka Akeda. Abrahám zomrel vo veku 175 rokov, keď sa Izákovi postaral o ženu v osobe Rebeky.^[6][7]

Abraháma pochovali jeho synovia Izák a Izmael v jaskyni Machpéla.^[2]

• 1994 – Abraham, Nemecko/Taliansko/USA, réžia: Joseph Sargent, 175 min^[8]

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Abrahám (biblická postava)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abrahám (biblická postava)

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.