Bajt

Bajt (angl. byte) alebo slabika^[1] je jednotka informácie.^[2] Vo väčšine prípadov v súčasnosti platí, že 1 bajt = 8 bitov (pozri sekciu Veľkosť).

V slovenčine sa zvykne bajt označovať aj ako slabika. Je to časť strojového slova (anglicky word). V 8-bitovom kódovaní môže pamäťové miesto alebo register so šírkou jeden bajt nadobúdať (2⁸ =) 256 rôznych diskrétnych stavov (hodnôt) a reprezentovať tak napríklad celé číslo v rozsahu 0 – 255 alebo v kódovaní ASCII jeden ľubovoľný znak (t. j. písmeno, samostatné interpunkčné znamienko, medzeru alebo iný znak), ev. doplnený paritným bitom (kódovanie ASCII je 7-bitové), prípadne jeden znak v rozšírenom 8-bitovom EASCII kódovaní.

Pri prakticky všetkých súčasných počítačoch obsahuje 1 bajt práve 8 bitov. V skorších architektúrach bola dĺžka slova 4, 6, 7 či 9 bitov (počítač PDP-10 mal dokonca nastaviteľnú dĺžku slova v rozmedzí 1 – 36 bitov).

Z dôvodov jednoznačnosti sa vo formálnych špecifikáciách (a často v odbore počítačových sieti) používa termín oktet (angl. octet) pre postupnosť práve 8 bitov.^[3]

Bajt myslený ako synonymum oktetu (tzn. tvorený práve ôsmimi bitmi) odporúča aj norma IEC 80000-13:2008: „V angličtine sa názov byte, symbol B, používa ako synonymum pre oktet. Tu [v texte normy] bajt znamená osembitový bajt. V minulosti sa však pojem bajt používal aj pre iné počty bitov než osem. Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôrazne odporúčané, aby sa názov bajt a symbol B používal len pre osembitové bajty.“.^[4]

Do jedného bajtu je možné uložiť celkom 2ⁿ rôznych hodnôt, kde n je veľkosť bajtu v bitoch. Pre 8-bitový bajt to znamená 256 hodnôt, tzn. napr. celé čísla v rozsahu 0 – 255. Tieto hodnoty možno vyjadriť pomocou 2 hexadecimálnych číslic (00_H – FF_H). Pomocou 8-bitových bajtov možno takisto zapisovať znaky kódovania ASCII resp. EASCII.

Termín byte zaviedol Werner Buchholz v roku 1956, pri práci na počítači IBM Stretch. Spočiatku tento termín popisoval skupinu 1 – 6 bitov, prechod na 8-bitový bajt sa udial ku koncu roka a neskôr sa 8-bitový byte stal štandardom pre počítač System/360. Slovo byte vzniklo úpravou slova bite (sústo), aby sa predišlo zámenou so slovom bit.

Pokiaľ sa bajt používa ako jednotka informácie, označuje sa veľkým B, zatiaľ čo malým b sa označuje bit. Teoreticky správnejšie, avšak menej užívané, je značiť bit slovom bit a bajt malým písmenom b, pretože v sústave Si je veľké B značkou pre jednotku hladinu akustického tlaku bel (a navyše sú značky začínajúce veľkým písmenom prevažne vyhradené pre jednotky odvodené z mien osôb).

S týmito jednotkami sa používajú bežné predpony, napr. 10 GB, 11 Mb/s. Veľkosti pamäte sa zvyčajne udávajú v bajtoch, prenosové rýchlosti počítačových sieti v bitoch (za sekundu).

Niekedy sa miesto bežných predpôn (vyjadrujúcich mocniny desiatich) používajú binárne predpony, vyjadrujúce mocniny dvoch. Napr. K = 2¹⁰, M = 2²⁰, G = 2³⁰, 1 Mbyte = 1 048 576 byte, čo ale spôsobuje menšie rozdiely vo veľkostiach (napríklad 10³ = 1 000, ale 2¹⁰ = 1 024). V súčasnosti sa preto pre jednoznačnosť odporúča používať pre dvojkové mocniny samostatné binárne predpony a skratky (KiB, MiB, GiB, TiB, …).

Kilobajt (angl kilobyte) je jednotka, ktorá pôvodne predstavovala 1 024 bajtov, teda 2¹⁰ bajtov. Pretože počítače pracujú v dvojkovej sústave, bol zvolený tento násobok namiesto obvyklého 1 000 a práve kvôli svojej „neokrúhlosti“ sa zaviedlo označenie KB (a nie kB).

V decembri 1998 International Electrotechnical Commission (IEC) odporučila pre počítačové jednotky nový systém označovania násobkov, v ktorom bola pre pôvodný 1 kilobajt = 1 024 B navrhnuté označenie kibibajt (KiB) a zavedená jednotka 1 kilobajt = 1 000 B so skratkou 1 kB, tak ako je obvyklé v sústave Si. Podobne sú na tom aj ostatné odvodené jednotky:

• kilobajt (kB)
• megabajt (MB)
• gigabajt (GB)
• terabajt (TB)
• petabajt (PB)
• exabajt (EB)
• zettabajt (ZB)
• yottabajt (YB)