Boeing 737
Boeing 737 | |
Boeing 737-200, prvý sériovo vyrábaný model 737, spoločnosti South African Airlink, 2007 | |
Typ | úzkotrupé prúdové dopravné lietadlo |
---|---|
Výrobca | Boeing |
Prvý let | 9. apríla 1967 |
Zavedený | 10. februára 1968 (Lufthansa) |
Charakter | v službe |
Hlavný používateľ | Southwest Airlines Ryanair United Airlines American Airlines |
Výroba | 1966 – súčasnosť |
Vyrobených | 11 907 (november 2024)[1] |
Varianty | Boeing T-43 |
Boeing 737 je americké úzkotrupé dopravné lietadlo, ktoré vyrába spoločnosť Boeing vo svojej továrni v Rentone v štáte Washington. Pôvodne bol vyvíjaný ako menšie dvojprúdové lietadlo s nižšími nákladmi na prevádzku odvodené od Boeingu 707 a Boeingu 727. Nakoniec sa lietadlá Boeing 737 vyvinuli do rodiny 10 modelov pre osobnú prepravu s kapacitou od 85 až do 220 cestujúcich. Model 737 je jediné úzkotrupové dopravné lietadlo od spoločnosti Boeing, ktoré je spoločnosťou v súčasnosti vyrábané vo variantoch -600, -700, -800, -900 a 737 MAX 7, 8, 9. Modernizovaná verzia s novými motormi Boeing 737 MAX prišla na trh leteckej dopravy v roku 2017.
Pôvodne bol tento model predstavený v roku 1964 a prvá verzia Boeing 737-100 vzlietla v roku 1967 a vstúpila do leteckej prevádzky ako komerčné prúdové lietadlo vo februári v roku 1968.[2][3] Ďalšia predĺžená verzia 737-200 vstúpila do služby v apríli v roku 1968. V 80.rokoch spoločnosť Boeing začala vyrábať verzie -300, -400 a -500, ktoré neskôr boli aj označované ako séria Boeing 737 Classic. Modelom série 737 Classic bolo pridané na kapacite a vybavené prúdovými motormi CFM56 spolu s vylepšenými krídlami. V 90.rokoch predstavila spoločnosť model 737 Next Generation s rôznymi zmenami ako prestavené krídla, vynovený kokpit a nový interiér. Modely 737 New Generation sú obsiahnuté vo verziách -600, -700, -800, a-900ER s rôznou dĺžkou od 31m do 42m. Biznis verzie 737 Next Generation s označením BBJ sú tiež vyrábané.
Séria 737 je najpredávanejšie prúdové dopravné lietadlo v histórii letectva.[2] Verzia 737 sa nepretržite vyrába spoločnosťou Boeing od roku 1967 s celkovým počtom 8 920 dodaných lietadiel a 4 378 objednávok na výrobu platných pre február 2016.[4] Výroba 737 je sústredená vo fabrike Boeing Renton Factory v meste Renton vo Washingtone. Mnoho 737čiek nahradilo trh predtým prevádzkovanými lietadlami 707, 727, 757, DC-9, a MD-80/MD-90 a v súčasnosti predstavuje pre lietadlo najväčšieho konkurenta rodina lietadiel Airbus A320 family. Priemerne v danom časovom okamihu práve letí 1250 Boeingov 737 a každých 5 sekúnd pristanú alebo vzlietnu 2 lietadlá tohto typu.
Prehľad vývoja
[upraviť | upraviť zdroj]Príprava
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločnosť Boeing sa venovala štúdiu návrhu prúdových lietadiel s kratším doletom a zamerali sa na vybudovanie doplňujúceho lietadla k Boeingu 727 na krátke trate s menšou obsadenosťou.[5] Prípravne projektové práce začali 11.mája v roku 1964 a intenzívny prieskum trhu Boeingu priniesol plány pre vývoj 50 až 60 miestneho dopravného lietadla pre trate so vzdialenosťou od 80 až 1600 km.[5] Lufthansa sa 19.februára 1965, stala prvým zákazníkom,[6] s objednávkou 21 lietadiel v celkovej sume 67 miliónov USD[7](v r.1965, 190,28 miliónov USD v roku 2008) po tom, čo táto letecká spoločnosť dostala záruku od Boeingu, že projekt 737 nebude zrušený. Konzultovanie a dohodnutie sa so spoločnosťou Lufthansa v predchádzajúcom zimnom období mala u tohto projektu za následok zvýšenie sedadlovej kapacity na 100 miest.
Dňa 5. apríla 1965 Boeing oznámil objednávku spoločnosťou United Airlines na 40 lietadiel 737. United však chcel o niečo väčšie lietadlo ako 737-100. Z toho dôvodu Boeing pretiahol trup o 91 centimetrov smerom dopredu a 102 centimetrov za krídlo. Dlhšia verzia bola označená ako 737-200, ktorá vychádzala s pôvodnej verzie 737-100 s krátkym trupom.[8]
Podrobné návrhové práce pokračovali na oboch variantoch v rovnakom čase. Boeing zaostával za svojimi konkurentmi v čase keď bol zahájený projekt 737 keďže u konkurenčných lietadiel BAC-111, Douglas DC-9, a Fokker F28 už prebiehalo letové overovanie a certifikácia.[7] Pre urýchlenie vývoja, spoločnosť Boeing použila 60% štruktúry a systémov z už existujúceho typu 727, pričom najdôležitejším sa stal prierez trupu. Tento trup umožňoval 6 sedadlové usporiadanie vedľa seba v porovnaní s 5 sedadlovým usporiadaním u konkurenčných lietadiel BAC-111 a DC-9. Konštruktéri sa rozhodli osadiť gondoly motorov priamo na spodnú stranu krídiel k zmenšeniu dĺžky pristávacieho podvozku a ponechanie motorov nižšie pre jednoduchšiu obsluhu a prehliadky na zemi.[9] Bolo testovaných mnoho variantov hrúbok pre podpery uchytenia motora v aerodynamickom tunely a bolo zistené, že najvyhovujúcejší tvar pre väčšie rýchlosti je ten, ktorý je relatívne hrubý a vypĺňa drážku medzi krídlom a hornou stranou gondoly, najmä na vonkajšej strane. Pôvodne bolo plánované použitie veľmi podobných častí aerodynamických profilov krídla ako u modelov 707 a 727 hoci o málo hrubšie. Avšak podstatné zlepšenie odporových charakteristík pri vyšších Machových číslach bolo dosiahnuté zmenou týchto častí v blízkosti gondoly.[10] Bol vybraný prúdový motor Pratt & Whitney JT8D-1 s nízkym obtokovým pomerom.[11] S motormi nainštalovanými na krídlách letúnu sa Boeing rozhodol osadiť na trup konvenčnú vodorovnú chvostovú plochu pred chvostovým tvarom T, aký bol použitý v prípade Boeingu 727.
Používatelia na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti tento typ lietadiel na Slovensku používajú spoločnosti AirExplore, Go2Sky a Travel Service Slovakia, ktorá je dcérskou spoločnosťou českej chartrovej leteckej spoločnosti Travel Service. V minulosti tento typ lietadiel používali Air Slovakia, Seagle Air, Slovenské aerolínie, Sam Air a SkyEurope Airlines.
Verzie
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodná generácia
[upraviť | upraviť zdroj]737-100 bola najmenšia a prvá verzia tohto lietadla. Prvou spoločnosťou používajúcou Boeing 737-100 sa stala nemecká Lufthansa. Pôvodne malo lietadlo mať kapacitu 60-85 sedadiel, po konzultáciách s prvým objednávateľom - nemeckou Lufthansou - bolo vytvorené lietadlo pre 100 pasažierov. Celkovo bolo skonštruovaných 30 strojov modelu Boeing 737-100.
737-200 je upravená (predĺžená) verzia modelu Boeing 737-100. Prvou spoločnosťou používajúcou túto verziu bola americká United Airlines. Verzia Boeing 737-200 mala kapacitu 115-130 sedadiel. Celkovo bolo vyrobených 1114 strojov modelu -200.
Classic
[upraviť | upraviť zdroj]737-300 bol nový základný model druhej generácie Boeingu 737, dlhší a väčší ako jeho predchodcovia Boeing 737-100/-200. V kabíne tohto modelu sa prvýkrát objavila kombinácia klasických budíkov a nového EFIS /Electronic Flight Instrumention System/. Druhá generácia Boeingu 737 dostala aj nové motory značky CFM (model 56). Toto boli najradikálnejšie zmeny oproti verziám -100/-200. Boeing 737-300 má pri štandardnom, dvojtriednom usporiadaní kapacitu 128 pasažierov. Maximálna kapacita je 148 pasažierov. Celkovo bolo objednaných 1104 strojov modelu -300.
737-400 bolo vyvinuté ako 150-miestna náhrada lietadiel Boeing 727. Model -400 sa ukázal byť tiež mimoriadne úspešný. Najväčšiu flotilu tejto verzie má Malaysia Airlines. Boeing 737-400 má štandardne kapacitu 146 miest (pri dvojtriednom usporiadaní), maximálna kapacita je 188 miest. Vyrobených bolo okolo 500 strojov.
737-500 je menšia verzia Boeingu 737-300 a priama náhrada modelov prvej generácie. Štandardná kapacita je 108 miest (pri dvojtriednej konfigurácii), maximálna 133 miest. Vyrobených bolo približne 400 strojov.
Nová generácia
[upraviť | upraviť zdroj]737 NG (z angl. Next Generation) je tretia generácia úspešného lietadla pre krátke a stredné trate. Vývoj bol oficiálne potvrdený 17. novembra 1993 a bol odpoveďou na konkurenciu konzorcia Airbus s modelmi Airbus A320. NG verzia má novší digitálny („sklenený“) kokpit, nové krídla a nové motory.[12]
737-600 je jednou z troch NG verzií. Základom pre verziu -600 bol model Boeing 737-500. Boeing 737-600 má kapacitu 110 pasažierov v dvoch triedach, alebo 133 v jednotriednom usporiadaní. Priamo mu konkuruje Airbusom A318. Boeing 737-600 má dolet 2 480 km, verzia -600HGW 5 648 km.
737-700/-700ER je základný model novej generácie, ktorý vo výrobe nahradil predchádzajúcu verziu Boeing 737-300 a z ktorého aj koncepčne vychádza. Je ponúkaný vo verziách 737-700C, -700QC, -700HGW, -700ER a BBJ. Štandardná verzia -700 má pri dvojtriednom usporiadaní kapacitu 126 miest, maximálna kapacita je 149 miest. Priamo mu konkuruje Airbusom A319. Boeing 737-700 má dolet 2 852 km, verzia -700HGW 6 037 km.
737-800 je predĺžená verzia Boeingu 737-700. Vychádza z modelu Boeing 737-400, ktorý v produkcii priamo nahrádza. Pri štandardnom usporiadaní sedadiel ponúka kapacitu 162 pasažierov. Maximálna kapacita je 189 pasažierov. Boeing 737-800 má dolet 5 765 km, verzia -800HGW 5 445 km.
737-900/-900ER je najdlhšou verziou v rade 737. Nakoľko Boeing 737-900 nemal dostatok únikových východov v súlade s predpismi FAA, kapacita tohto modelu bola obmedzená na maximálne 189 miest, aby zodpovedala štandardom FAA. Po ukončení produkcie lietadla Boeing 757 bol tento typ nahradený modelom Boeing 737-900ER s novými únikovými východmi a motormi. Je v ponuke aj ako verzia BBJ3.
737 MAX
[upraviť | upraviť zdroj]Štvrtá generácia bola vyvinutá ako pokračovateľ Novej generácie. Použité sú väčšie, o 10 až 15 % úspornejšie, tichšie a výkonnejšie motory CFM International LEAP, ktoré využíva aj nová generácia Airbusu A320, A320neo. Typ má tiež nový tvar krídel, využíva kompozitné materiály, osadený je nový kokpit a interiér s LED osvetlením. Predáva sa v štyroch verziách: od najkratšej MAX 7, 8, 9 a 10.[13][14]
Táto verzia absolvovala prvý let 29. januára 2016 a prvé lietadlo bolo dodané v roku 2017.[14][15]
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]Boeing 737 Classic
[upraviť | upraviť zdroj]Parameter | 737-100 | 737-200 | 737-300 | 737-400 | 737-500 |
---|---|---|---|---|---|
Dĺžka | 28,65 m | 30,53 m | 33,40 m | 36,40 m | 31,01 m |
Rozpätie | 28,35 m | 28,88 m | |||
Šírka trupu | 3,76 m | ||||
Maximálna vzletová hmotnosť | 49 940 kg | 58 100 kg | 61 250 kg | 62 820 kg | 52 400 kg |
Cestovná rýchlosť | Mach 0.86 (569 mph, 917 km/h, 495 uzlov) |
Mach 0.85 (563 mph, 907 km/h, 489 uzlov) | |||
Dostup | 10 700 m | 11 228 m | 11 300 m | ||
Dolet | 3 440 km | 4 200 km | 4 400 km | 5 000 km | 5 200 km |
Posádka | 2 | ||||
Miesta na sedenie | 85 – 100 | 115 – 130 | 128 – 148 | 146 – 188 | 108 – 133 |
Prvý let | 9. apríl 1967 | 8. august 1967 | 24. február 1984 | 19. február 1988 | 30. jún 1989 |
Uvedenie do prevádzky | 10. február 1968 Lufthansa |
28. apríl 1968 United Airlines |
28. november 1984 US Airways |
15. september 1988 Piedmont Airlines |
28. február 1990 Southwest Airlines |
Pohonné jednotky (2x) | Pratt & Whitney JT8D | CFM International CFM 56-3 |
Boeing 737 Next Generation
[upraviť | upraviť zdroj]Parameter | 737-600 | 737-700 | 737-800 | 737-900 | 737-900ER |
---|---|---|---|---|---|
Dĺžka | 31,24 m | 33,63 m | 39,47 m | 42,11 m | |
Posádka | 2 | ||||
Rozpätie | 34,30 m | ||||
Šírka trupu | 3,76 m | ||||
Maximálna vzletová hmotnosť | 65 150 kg | 69 400 kg | 79 010 kg | 79 016 kg | 83 627 kg |
Cestovná rýchlosť | Mach 0.80 (529 mph, 852 km/h, 460 uzlov) | ||||
Dostup | 12 500 m | ||||
Dolet | 5 970 km | 6 370 km | 5 765 km | 5 925 km | 6 045 km |
Miesta na sedenie | 110 – 133 | 126 – 149 | 162 – 189 | 177 – 189 | 180 – 215 |
Prvý let | 22. január 1998 | 9. február 1997 | 31. júl 1997 | 3. august 2000 | 1. september 2006 |
Uvedenie do prevádzky | september 1998 SAS |
december 1997 Southwest Airlines |
24. apríl 1998 Hapag Lloyd |
15. máj 2001 Alaska Airlines |
27. apríl 2007 Lion Air |
Pohonné jednotky (2x) | CFM International CFM 56-7B |
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Za celú históriu absolvovali Boeingy 737 viac než 296 miliónov štartov, odlietali spolu vyše 33 789 letov a odviezli vyše 12 miliárd cestujúcich. Dĺžka všetkých letov je 403-násobok vzdialenosti Slnko - Zem.
- Najdlhšou linkou, na ktorej lieta Boeing 737 je linka spoločnosti Copa z Panamy do Buenos Aires. Najkratšou linkou je 14 km dlhá trasa medzi ostrovmi Kita Daito a Minami Daito v Japonsku, ktorú prevádzkuje spoločnosť Japan Trans Ocean.
Nehody
[upraviť | upraviť zdroj]- 3. marca 1991 havaroval Boeing 737 spoločnosti United Airlines počas klesania na pristátie. Počas neho sa Boeing nečakane obrátil na bok a v špirále sa začal rútiť k zemi. Zomrelo 25 osôb. Príčina nehody bola objasnená až v roku 2001 po ďalších dvoch nehodách s rovnakým priebehom. 8. septembra 1994 havaroval Boeing 737 spoločnosti USAir, kde zomrelo 132 osôb a 9. júna 1996 mal rovnaké problémy Boeing 737 spoločnosti Eastwind Airlines. V tomto prípade sa posádke podarilo pristáť. Príčina nehody z roku 1991 a 1994 bola podľa záverečnej správy: za určitých okolností môže samovoľne dôjsť k zablokovaniu ovládania smerovky, k jej nekontrolovaným pohybom alebo dokonca k opačnému fungovaniu. Po výmene kritických častí už k nehode nedošlo. Zdroj: http://technet.idnes.cz/serial-dve-letadla-se-zritila-stremhlav-az-problemy-tretiho-vysvetlily-proc-1wm-/tec_technika.aspx?c=A100614_173059_tec_technika_pka
- 24. novembra 1992 havaroval Boeing 737-300 spoločnosti China Southern Airlines počas klesania na pristátie. Príčinou bola chyba pilota, zomrelo všetkých 141 osôb na palube.
- 14.8.2005 havaroval Boeing 737-300 prevádzkovaný cyperskou spoločnosťou Helios Airways. Let ZU522 odštartoval dňa 14.8.2005 krátko po deviatej hodine z Larnaky a mieril do Atén. Odtiaľ mal pokračovať do Prahy. Pri predletovej kontrole si posádka nevšimla, že ovládač pretlakového systému je v polohe "manual". Lietadlo totiž po predchádzajúcom lete prešlo skúškou pretlakového systému. Aby mechanici nemuseli štartovať motory Boeingu, nastavili pretlakový systém na "manuál" a zabudli ho prepnúť späť do polohy "automatic". Lietadlo tak stále stúpalo a tlak vnútri kabíny sa znižoval. Posádka a cestujúci upadli do bezvedomia a lietadlo narazilo do kopcov blízko gréckeho Maratónu. Zahynulo všetkých 121 osôb na palube vrátane posádky.
- 22. mája 2010 Boeing 737-800 spoločnosti Air India Express pri pristávaní na letisku Mangalore minul runway, spadol z útesu a začal horieť. Zo 166 ľudí na palube prežilo iba 8. Táto nehoda sa stala treťou najtragickejšou nehodou v Indii.
- 19. marec 2016, Flydubai let 981, Boeing 737-800 ktorý letel z Dubaja (Spojené arabské emiráty) do Rostova nad Donom (Rusko) havaroval pri pristátí. Zomrelo všetkých 62 osôb na palube, príčinou bola podľa predbežnej správy chyba pilota po dlhom vyčkávaní pre zlé počasie.[16]
- 29. októbra 2018 sa lietadlo 737 MAX 8 (registrované PK-LQP) letu Lion Air 610 z Jakarty do Pangkal Pinang v Indonézii sa po 13 minútach od vzletu zrútilo do mora so 189 ľudmi na palube: 181 pasažierov (178 dospelých a tri deti) a 8 členov posádky. Všetci zahynuli. Ide o najsmrteľnejšiu leteckú nehodu spomedzi všetkých typov Boeingu 737 a taktiež prvá nehoda Boeingu 737 MAX.
- 10. marca 2019 sa Boeing 737 MAX 8 (registrovaný ET-AVJ) letu Ethiopian Airlines 302 z Addis Abeba do Nairobi zrútil 6 minút po vzlete. Zomrelo všetkých 157 ľudí na palube (149 pasažierov a 8 členov posádky). V čase nehody malo lietadlo len 4 mesiace.[17] Mnoho leteckých úradov následne nariadilo uzemnenie modelov 737 MAX po celom svete a mnoho leteckých spoločností ich nasledovalo dobrovoľne.
- 8. januára 2020 sa lietadlo Boeing 737-800 spoločnosti Ukrainian International Airlines Boeing havarovalo len tri minúty po stredajšom vzlete z Teheránu. Spomedzi 168 cestujúcich a deviatich členov posádky nikto neprežil. Ukrajinské lietadlo už bolo v plameňoch, keď spadlo na farmárske pole, čo vyvolalo špekulácie, že bolo zostrelené alebo sa zrazilo s vojenským dronom.
- 9. januára 2021 stratil stroj Boeing 737-500 smerujúci z Jakarty do Pontianaku (na ostrove Borneo) s číslom letu SJY182 kontakt s leteckým dispečingom krátko po odlete.[18]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Current Products & Services [online]. boeing.com, [cit. 2024-06-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Kingsley-Jones, Max. "6,000 and counting for Boeing’s popular little twinjet." Flight International, Reed Business Information, April 22, 2009. Vydané: 22.apríla, 2009.
- ↑ "The Boeing 737-100/200." Airliners.net, Demand Media, Inc. Vydané: 22.apríla, 2009.
- ↑ "737 Model Orders and Deliveries data." Archivované 2018-11-21 na Wayback Machine Boeing, Január 2013. Vydané: 20.februáta, 2013.
- ↑ a b "Transport News: Boeing Plans Jet." The New York Times, 17.júla, 1964. Dostupné: 26.februára, 2008.
- ↑ Sharpe and Shaw 2001, s. 13.
- ↑ a b "German Airline Buys 21 Boeing Short-Range Jets." The Washington Post, February 20, 1965. Dostupné: 26.februára, 2008.
- ↑ Redding 1997, s. 182.
- ↑ Sutter 2006, s. 76–78.
- ↑ Olason, M.L. a Norton, D.A. "Aerodynamická filozofia Boeingu 737", AIAA s. 65-739, prezentované na meetingu AIAA/RAeS/JSASS Aircraft Design and Technology, Los Angeles California, November 1965. Pretlač v AIAA Journal of Aircraft, Vol.3 No.6, November/December 1966, s.524-528.
- ↑ Shaw 1999, s. 6.
- ↑ BRADY, Chris. History & Development of the Boeing 737 - NGs [online]. b737.org.uk, [cit. 2019-03-11]. Dostupné online.
- ↑ Commercial : 737 MAX [online]. Boeing, [cit. 2019-03-11]. Dostupné online.
- ↑ a b GATES, Dominic. Boeing’s 737 MAX takes wing with new engines, high hopes [online]. Seattle Times, 2016-01-29, [cit. 2019-03-11]. Dostupné online.
- ↑ [737 orders and deliveries] [online]. Boeing, [cit. 2019-03-11]. Dostupné online. Archivované 2018-11-21 z originálu.
- ↑ Crash: Flydubai B738 at Rostov on Don on Mar 19th 2016, lost height on go around after stabilizer moved nose down following holding for 2 hours [online]. The Aviation Herald, 2016-03-19, rev. 2016-04-20, [cit. 2016-07-16]. Dostupné online.
- ↑ Ethiopian Airlines flight ET302 crashes en route to Kenya, killing 157 [online]. The National, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ TASR. Indonézske lietadlo so 62 ľuďmi zmizlo z radarov, zrejme sa zrútilo do mora. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-01-09. Dostupné online [cit. 2021-01-17]. ISSN 1335-4418.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boeing 737