Eduard II. (Anglicko)

Eduard II.
anglický kráľ
Narodenie	25. apríl 1284 Caernarfon, Wales, Anglické kráľovstvo
Úmrtie	21. september 1327 (43 rokov) Berkeley, Anglické kráľovstvo
Odkazy
Commons	Eduard II.
Biografický portál

Eduard II. (* 25. apríl 1284, Caernarfon, Wales – † 21. september 1327, Berkeley, Anglické kráľovstvo) bol kráľ Anglicka z dynastie Plantagenetovcov od roku 1307 do 25. januára 1327.

Bol synom Eduarda I. V roku 1312 mal s Izabelou Francúzskou syna Eduarda III.

V roku 1314 bol donútený uznať nezávislosť Škótska. V roku 1322 priznal Yorkským štatútom parlamentu trvalé právo schvaľovať dane a potvrdzovať zákony.

Bol zosadený 25. januára 1327 a neskôr zavraždený.

Kráľ Eduard bol nemilosrdne zavraždený na zámku Berkeley v roku 1327 a jeho telo bolo pochované v katedrále v Gloucestri. Veľkolepá hrobka v opátstve svätého Petra, ktoré bolo počas reformácie v šestnástom storočí znovu založené ako Gloucesterská katedrála, sa nachádza pod oblúkom na severnej strane presbytéria, blízko hlavného oltára. Pohreb sa konal 20. decembra 1327. Rakva bola uložená iba dve stopy pod podlahu a spočiatku ju zakrývala obyčajná purbecká mramorová doska, ktorá zostala na mieste bez zdobenia až do polovice 40. rokov 14. storočia. Stavba hrobky, ktorú dnes vidíme, sa začala až v 40. rokoch 13. storočia. Ozdobný a jemný baldachýn je vytesaný z cotswoldského vápenca. Základňa alebo „hrobná hrobka“ je vyrobená z kameňa Painswick a je obložená mramorom Purbeck z Dorsetu, ktorý po vyrezaní a vyleštení získa oveľa tmavší vzhľad. Podobizeň je vyrobená z najlepšieho alabastru z oblasti Nottinghamu. Strana hrobky pod zdobenými oblúkmi pôvodne obsahovala osem vyrezávaných postáv známych ako „plačky“, ktoré predstavovali osoby spojené s kráľom a mohli zahŕňať jeho syna Jána z Elthamu, neskoršieho grófa z Cornwallu. Edward sa naopak podobným spôsobom objavuje ako "plačka" na hrobke svojho syna Jána, ktorý zomrel ako 20-ročný v roku 1336 a je pochovaný vo Westminsterskom opátstve. Edwardova hrobka mala tiež dvanásť ďalších rytín, o ktorých sa predpokladá, že boli vyobrazeniami dvanástich apoštolov. Všetky sa medzičasom stratili, ale železné tyče, ktoré ich upevnili na mieste, sú stále čiastočne viditeľné. Použitie alabastru na vyrezávanie životnej podoby kráľa aj dnes, takmer sedemsto rokov po tom, čo sa murársky majster pustil do práce, si zachováva takmer priesvitný vzhľad. Dvaja anjeli podopierajú kráľovu hlavu po oboch stranách. Pri pohľade na rané rukopisné zobrazenia Edwarda II. je vždy hladko oholený, ale ako starol, nechával si narastať fúzy a bradu. Kráľovský baldachýn bol pôvodne zafarbený zmesou pozlátenia a žltého okru, rovnako ako jeho pomerne brada, vlnité vlasy, lev pri nohách a plačky po boku. Rúcho bolo namaľované sýtou červenou okrovou farbou a jeho koruna bola vyplnená náhradami drahokamov. Stopy modrého azuritu sú aj na spodnej polovici hrobky, pozdĺž sokla na severnej strane a tiež na vyrezávanom vankúši, na ktorom spočíva hlava kráľa. Tieto prežívajúce farebné stopy sú také nepatrné, že boli identifikované iba po konzervačných prácacch v posledných dvoch desaťročiach 21. storočia a sú sotva viditeľné voľným okom. Eduard III., jeho manželka kráľovná Filipa a ďalší členovia kráľovskej rodiny často posielali bohaté šaty, šperky a v prípade Eduarda III. zlatú loď, ktoré boli zbožne umiestňované na podstavec k hrobu. Táto tradícia bola v stredoveku veľmi rozšírená a je zrejmá aj dnes, keď ľudia nechávajú kvety a osobné predmety na hroboch zosnulých príbuzných.^[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard II. (Anglicko)