Had (súhvezdie)

Had
Latinský názov	Serpens
Skratka	Ser
Genitív	Serpentis
Symbolické vyjadrenie	Had
Rektascenzia	15h až 18h
Deklinácia	−5° až +10°
Plocha	637  štvorcových stupňov Poradie: 23
Počet hviezd (magnitúda < 3)	1
Najjasnejšia hviezda	Unukalhai (α Ser) (Zdanl. magnitúda 2,7m)
Meteorický roj	žiadny
Susedné súhvezdia	Severná koruna Pastier Panna Váhy Herkules Orol Hadonos Strelec Štít
Viditeľné na zemepisnej šírke +80° a −80° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl
Astronomický portál  Hviezdny portál

Had (Serpens) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, ako aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Medzi modernými súhvezdiami je jedinečné tym, že sa rozdeľuje na 2 časti, Hlava hada a Chvost hada. Medzi týmito dvoma súhvezdiami leží súhvezdie Hadonos, človek držiaci hada.

Had, znak opatrnosti a múdrosti, bol podľa legendy pomocníkom lekára Asklépia, ktorý sa tiež dostal na oblohu ako Hadonos. Had mu pomáhal hľadať v lese liečivé byliny a korienky. Preto býval Aeskulap zobrazovaný s palicou, po ktorej sa vinie had. Je to symbol neustále sa ohrozujúceho života. S týmto obrázkom sa ešte môžeme stretnúť v mnohých starých lekárňach, v starých lekárskych knihách a aj v znaku dnešných lekárov. Podľa trochu inej legendy Hadonos s Hadom bojoval a roztrhol ho na dve časti – na Hlavu Hada a Chvost Hada.

Had je medzi všetkými 88 súhvezdiami jedinečné – ako jediné je totiž rozdelené na dve časti, na asterizmus Hlava Hada, ktorý tvorí jeho západnú časť a asterizmus Chvost Hada, ktorý tvorí jeho východnú časť. Medzi nimi je súhvezdie Hadonos. Tieto dve časti súhvezdia sa však spomínajú vždy len pod jedným názvom Had. Zodpovedá tomu aj označenie hviezd Flamsteedovými číslami: Začínajú od západnej časti Hlavy Hada a postupne vzrastajú smerom na východ, kde potom rovnako pokračujú do Chvosta Hada, akoby súhvezdie ani nebolo rozdelené.

Väčšia časť súhvezdia je Hlava Hada (Serpens Caput) na západ od Hadonosa, ktorá obsahuje aj najjasnejšiu hviezdu súhvezdia. Je to alfa Serpentis s názvom Unukalhai, ktorá sa niekedy skrátene volá aj Unuk. Jej názov pochádza z z arabského Unk al Hayyah alebo Unuk El Haia, čo znamená „šija hada“. Zriedkavejšie sa používa aj latinský názov Cor Serpentis, čiže „srdce hada“. Táto pomerne jasná hviezda 2,6 magnitúdy prevyšuje svietivosť Slnka 35-krát. Vo vzdialenosti 62“ má sprievodcu jasného 11,5 magnitúd. Nie je to fyzická dvojhviezda, na rozdiel od bety Serpentis. Jasnosti zložiek beta Serpentis sú 3,7 a 9,2 mag a ich vzájomná vzdialenosť je 31“. Na vyhľadanie slabšieho sprievodcu potrebujeme ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Od Zeme sú vzdialené 95 svetelných rokov. Beta je najspodnejšia hviezda z „kríža“ nachádzajúceho sa pod Severnou korunou a tvoreného okrem nej ešte hviezdami kappa, gama, ró a iota. Ľahšie ako beta sa dá rozlíšiť hviezda delta Serpentis s jasnosťou zložiek 4,5 a 5,4 magnitúd, ktorých vzdialenosť je 4“. Na ich rozlíšenie stačí už 5 cm ďalekohľad.

Medzi hviezdami beta a gama Serpentis, asi 10° od Unukalhai je R Serpentis, premenná hviezda typu Mira Ceti.

V Hlave Hada sa nachádza jedna z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy M5. Leží v juhozápadnom (pravom dolnom) okraji súhvezdia. Má celkovú jasnosť 6,2 mag, čiže takmer na hranici viditeľnosti voľným okom. Leží vo vzdialenosti asi 25 000 až 27 000 svetelných rokov a obsahuje zhruba 60 000 hviezd.

Nachádza sa tu tiež netypická prstencová galaxia, Hoagov objekt. Okolo jej žltého jadra sa otáča takmer dokonalý kruh modrých hviezd, ktorý je od jadra zdanlivo úplne izolovaný.

Chvost Hada (Serpens Cauda) je menší ako Hlava Hada a leží východne od Hadonosa. Jeho najjasnejšia hviezda je bezmenná eta, ktorá má jasnosť 3,26 mag. Théta Serpentis má meno Alya, či Alga, čo značí „had“. Je to dvojhviezda. Obe zložky patria do spektrálneho typu A5 a fyzicky spolu určite súvisia, aj keď sú od seba ďaleko. Ní Serpentis je optická dvojhviezda, v ktorej sa partneri s jasnosťou 4,4 a 8,7 magnitúd nachádzajú vo vzájomnej vzdialenosti 46“.

Takmer na rozhraní so súhvezdím Štít sa nachádza hviezdokopa aj hmlovina, pričom obe majú katalógové označenie M16. Hmlovina je známa pod menom Orlia hmlovina. Je to veľmi známa hmlovina obsahujúca tmavé prachové stĺpy, "stĺpy stvorenia", v ktorých vznikajú hviezdy. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov.

Had je letné súhvezdie, ktoré sa nachádza nad ekliptikou po oboch stranách Hadonosa. Hoci nájsť Hadonosa je pomerne komplikované, s Hadom je to o niečo jednoduchšie. Hlava Hada sa totiž dvíha priamo pod výrazným obrazcom Severnej koruny, východne od Pastiera.

• PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Had, s. 239 – 243.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Had (súhvezdie)