Inocent XIII.

	Inocent XIII.; Innocentius XIII
	244. rímsky biskup
	; pápež Inocent XIII., asi Agostino Masucci
Funkcie a tituly
Pontifikát
	8. máj 1721 – 7. marec 1724
(Arci)biskup viterbský
	1. august 1712 – 14. marec 1719
Predchádzajúce funkcie
	(arci)biskup osimský; (28. január 1709 – 1. august 1712); apoštolský nuncius v Portugalsku; (24. marec 1698 – 7. jún 1706); apoštolský nuncius vo Švajčiarsku; (1. júl 1695 – 24. marec 1698);
Biografické údaje
Občianske meno	Michelangelo Conti
Narodenie	13. máj 1655; Poli, Pápežský štát (dnešné Taliansko)
Úmrtie	7. marec 1724 (68 rokov); Rím, Pápežský štát (dnešné Taliansko)
Pochovaný	Bazilika svätého Petra
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Biskup
Menovanie	13. jún 1695 (40 rokov); Inocent XII.
Konsekrácia	26. jún 1695 (40 rokov)
Svätiteľ	Galeazzo kardinál Marescotti; podprefekt Kongregácie pre koncil
Spolusvätitelia	Prospero Bottini; titulárny arcibiskup Myry; Sperello Sperelli; biskup v Terni
Kardinál
Menovanie	7. jún 1706 (51 rokov); Klement XI.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	Santi Quirico e Giulitta
Pápež
Voľba	8. máj 1721 (65 rokov)
Intronizácia	18. máj 1721 (66 rokov)
Odkazy
	Inocent XIII. na catholic-hierarchy.org angl. ; Inocent XIII.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Inocent XIII., vlastným menom Michelangelo dei Conti (13. máj 1655, Poli – † 7. marec 1724, Rím) bol 244. pápež katolíckej cirkvi (1721 – 1724).

Život

Michelangelo dei Conti pochádzal z radov vysokej talianskej šľachty. V rokoch 1696 – 1710 bol pápežským nunciom v Portugalsku, kde sa sformoval jeho vysoko nepriaznivý pohľad na jezuitov. V roku 1706 ho pápež Klement XI. menoval kardinálom, v roku 1721 bol zvolený za jeho nástupcu Jeho pontifikát je považovaný za úspešný, ale vzhľadom na krátke trvanie za nepríliš významný.

V rámci medzinárodnej politiky podporoval, podobne ako jeho predchodca, stuartovského uchádzača Jamesa Stuarta o britský trón.

Vo vnútrocirkevnej politike je asi najvýznamnejší jeho konflikt s jezuitmi, ktorí v Číne bez jeho povolenia upravili bohoslužobný rítus. Spor vygradoval v nariadení, že rád nesmie prijímať nových členov. Tento fakt povzbudil francúzskych biskupov na spísanie petície, v ktorej ho žiadali o odvolanie pápežskej buly Unigenitus, ktorá odsudzovala jansenizmus. Táto žiadosť však bola rázne zamietnutá.

Pozri aj

Zoznam kardinálov vymenovaných Inocentom XIII.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inocent XIII.

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Inocenc XIII. na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Predchodca:
Klement XI.

Pápež
Inocent XIII.
(zoznam)

Nástupca:
Benedikt XIII.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František