Michelangelo Merisi da Caravaggio

Michelangelo Merisi da Caravaggio
Ottavio Leoni, Portrét Caravaggia, okolo 1621, červená a biela krieda na modrom papieri, Biblioteca Marucelliana, Florencia
Narodenie	29. september 1571 Caravaggio, Milánske vojvodstvo
Úmrtie	18. júl 1610 (38 rokov) Porto Ercole, Pápežský štát
Podpis
Odkazy
Commons	Michelangelo Merisi da Caravaggio
Umelecký portál  Taliansky portál  Biografický portál

Caravaggio, vl. menom Michelangelo Merisi (* 29. september 1571, Caravaggio – † 18. júl 1610, Porto Ercole) bol taliansky barokový maliar, jedna z najvýznamnejších osobností svetového maliarstva.

Narodil sa v malom mestečku Caravaggio neďaleko Milána v južnej Lombardii, Fermovi Merisimu, správcovi rodiny Sforzovcov, a jeho druhej manželke Lucii Aratoriovej. O jeho narodení neexistuje žiaden záznam, ani v Miláne ani v Caravaggiu, maliar však prijal meno svojho rodného mesta. Čoskoro po jeho narodení sa rodina presťahovala do Milána, kde mal jeho otec, architekt a stavebný majster, väčšie možnosti uplatnenia. Tu prežil Michelangelo svoje najranejšie detstvo.

V októbri 1577 zomrel na následky moru Michelangelov otec i starý otec. Matka sa s Michelangelom a jeho súrodencami presťahovala späť do Caravaggia. Po získaní základného vzdelania sa mladý Caravaggio začal v Miláne v roku 1584 učiť maliarom v dielni renomovaného umelca Simoneho Peterzana. Tu získal nadaný mladík dôkladné vzdelanie renesančného umelca. Prvý raz sa dostal do styku s dielom veľkého Leonarda. Mladý umelec v Peterzanovej dielni začal spoznávať novovznikajúci maliarsky štýl, ktorý postupne predchádzajúci, renesančný, vytláčal.

V roku 1588 dielňu opustil a stal sa slobodným umelcom. O rok nato zomrela i jeho matka a Caravaggio po vybavení pozostalosti opustil rodné mesto, do ktorého sa už nikdy nevrátil. Jeho novým pôsobiskom sa stal Rím.

Medzi rokmi 1591 – 1592 pricestoval do Ríma, ktorý bol považovaný za kultúrne a duchovné centrum vtedajšieho sveta. Aby si zabezpečil živobytie prijal zamestnanie u miestneho maliara menom Lorenzi. Tu zrejme vytvoril niekoľko obrazov, ktoré však nie sú známe.

Po období pretĺkania sa a lacných objednávok talent mladého umelca objavil prvý významnejší mecenáš, prelát Pandolfo Pucci. Caravaggiova umelecká tvorba tu dostala nový impulz v podobe slobodného výberu námetov. Už na počiatku pobytu v prelátovom dome vznikol obraz Chlapec uhryznutý jaštericou. Do tohto obdobia spadá vznik viacerých obrazov, na ktorých hlavnými postavami sú mladí krásni chlapci – Chlapec šúpajúci ovocie, Chlapec a váza s ružami, Lutnista a Muzicírujúci chlapci, na ktorom je možno vidieť maliarov prvý známy autoportrét; je to chlapec v pozadí napravo, pričom prítomnosť okrídleného amora možno chápať ako narážku na Caravaggiovu údajnú homosexualitu.

Dôležitý zlomový moment v Caravaggiovej tvorbe nastal na prelome rokov 1593 – 1594. V tomto čase opustil Pucciho dom a vzápätí nato vážne ochorel. Iba zásluhou osobitnej starostlivosti sa po takmer polročnom pobyte v nemocnici z choroby vyliečil. Choroba našla odozvu v niektorých jeho dielach; najznámejším z nich sa stal Chorý Bakchus, pravdepodobne druhý umelcov autoportrét. Dielo vzniklo v ateliéri Cavaliera d'Arpino, veľmi populárneho umelca, známeho okrem maliarstva i v literárnych kruhoch (bol členom združenia Accademia degli Insensati, kam patril napr. aj kardinál Maffeo Barberini, neskorší pápež Urban VIII.). V d'Arpinovom ateliéri sa Caravaggio spoznal z francúzskym maliarom Valentinom de Boulogne, vďaka ktorému vznikli prvé z Caravaggiových veľkých prác: Bakchus, Veštkyňa a na objednávku Valentinovho významného zákazníka a zberateľa umenia, kardinála Francesca Mariu del Monte prvý umelcov náboženský obraz Stigmatizácia svätého Františka. Táto práca, považovaná za dielo hodné zrelého umelca, sa stala skutočným odrazovým mostíkom ku kariére veľkého maliara. Pre niektorých historikov umenia znamená Stigmatizácia svätého Františka začiatok baroka vo výtvarnom umení.

Kardinál del Monte, v ktorého paláci na námestí Piazza Navona býval, sa stal na ďalšie obdobie významným Caravaggiovým mecenášom. Hneď na začiatku pobytu v kardinálovom dome vznikol slávny obraz Kôš s ovocím, zátišie známe zachytením optického klamu: predný okraj košíka presahuje cez hranu stola. Dielo sa stalo akýmsi predobrazom neskoršej realisticky zachytenej maľby v Caravaggiovom podaní.

Významnú skupinu diel, pochádzajúcich z tohto obdobia, tvoria náboženské obrazy: Obrátenie Márie Magdalény, Judita a Holofernes a Svätá Katarína Alexandrijská. Tieto diela možno považovať za prvé obrazy naznačujúce ústup od všeobecne zaužívaných konvencií v zobrazení postáv svätcov – pre postavy Márie Magdalény, Judity i svätej Kataríny umelcovi poslúžilo ako model dievča z ulice.

Roky na prelome 16. a 17. storočia boli obdobím vzniku Caravaggiových najvýznamnejších diel. Išlo v prevažnej miere o diela s náboženskou tématikou: Odpočinok na úteku do Egypta, Umučenie svätého Matúša, Povolanie svätého Matúša, Matúš s anjelom, Večera v Emauzách, Ukrižovanie svätého Petra, Obrátenie svätého Pavla, Kladenie Krista do hrobu a Smrť Panny Márie. Z námetovo odlišných diel tohto obdobia je známy napr. jeho Víťazný Amor.

Caravaggiov rímsky pobyt znamenal okrem zrodu svetoznámych diel obdobie, v ktorom bola umelcova rastúca sláva mnohokrát konfrontovaná s jeho divokou a tvrdohlavou povahou. V roku 1604 musel kvôli obžalobe na istý čas opustiť Rím a uchýliť sa do Janova. Až po stiahnutí obžaloby sa mohol vrátiť do Ríma, kde pokračoval v rozpracovaných dielach. Dokončil Loretánsku Madonu, obraz vyvolávajúci rovnako nadšenie ako opovrhnutie. V postave Panny Márie, stvárnenej v prostom sedliackom postoji, zadávatelia spoznali tvár prostého dievčaťa z námestia Piazza Navona.

Tá istá dievčina stála Caravaggiovi modelom pri obraze Madona s hadom. Jeden z najrebelskejších obrazov znamenal zlom v jeho doterajšej kariére. Dielo, ktoré malo pôvodne zdobiť jednu z kaplniek svätopeterskej baziliky bolo pre údajné bohorúhačstvo odmietnuté.

Caravaggio sa, ako už mnoho ráz predtým, začal venovať nočným potulkám spojenými s výtržnosťami. Pri jednej z nich prišlo k usmrteniu strážnika kontrolujúceho nočný poriadok, z čoho bol Caravagio obvinený a uväznený. Vďaka priateľom sa mu podarilo z väzenia ujsť. Týmto činom sa však Caravaggio dostal na zoznam hľadaných zločincov. Na úteku sa stihol zapliesť do bitky a okrem toho pri akejsi pouličnej hre obvinil protihráča z podvodu. Pri následnej potýčke bol umelcov protihráč smrteľne zranený. Caravaggio utiekol. Následok nenechal na seba dlho čakať. Okamžite bol na neho vydaný zatykač a súčasne bol odsúdený na smrť. Ba čo viac, bol daný do kliatby, čo znamenalo, že každý člen stráže mohol kedykoľvek vykonať rozsudok.

Pre Caravaggia záchrana znamenala útek na územie mimo dosahu rímskej právnej moci. Bol bez prostriedkov, oslabený a s podlomeným zdravím. Do Ríma sa už nikdy nevrátil. Neustále sa skrývajúci, no dúfajúci v triumfálny návrat, súčasne však znechutený, rozložený nenávisťou, chorobou a hrozbou smrti sa chystal vytvoriť poslednú časť svojho geniálneho diela.

Už pri odchode z Ríma patril k najvýznamnejším maliarom v meste. Jeho prvé kroky smerovali do Neapola, kde sa schovával v rodine svojho priateľa. Napriek nepriaznivému osudu i tu maľoval, čím rástli rady jeho obdivovateľov. Prvá objednávka nenechala na seba dlho čakať. Pre bohatého obchodníka namaľoval oltárny obraz Ružencová Madona. Okrem neho počas neapolského pobytu vznikli diela Sedem skutkov milosrdenstva a Bičovanie Krista.

V júli 1607 však náhle pobyt v Neapole ukončil a nastúpil na loď smerujúcu na Maltu. Po príchode na ostrov si svojím umením takmer okamžite získal priazeň maltézskych rytierov, predovšetkým však ich veľmajstra Alofa de Wignacourta. 14. júla 1608 sám bol pasovaný za maltézskeho rytiera. Napriek sľubne vyzerajúcim vyhliadkam na bezstarostný život sa už o tri mesiace po prijatí titulu dostal do hádky s nadriadeným za čo bol okamžite uväznený. 1. decembra bol ako „skazený a škodlivý člen“ z rádu vylúčený.

Počas pomerne krátkeho maltského obdobia Caravaggio vytvoril štyri diela: Sťatie Jána Krstiteľa, druhú verziu Večere v Emauzách, Spiaceho Amora a Portrét Alofa de Wignacourt, rádového veľmajstra.

Z Malty, kde sa mu podarilo ujsť z väzenia, sa dostal na Sicíliu a usadil sa v Syrakúzach. Napriek tomu, že ho sprevádzala povesť zločinca na úteku, na Sicílii ho čakalo vrelé prijatie. Sláva významného umelca ho predbehla a každý chcel vidieť muža, považovaného za najlepšieho maliara v Taliansku. Jeho prvou zákazkou v Syrakúzach bol obraz Pohreb svätej Lucie pre miestny kostol.

Na prelome rokov 1608 – 1609 mesto opustil a odišiel do Messiny, kde krátko po svojom príchode dostal zákazku na obraz Vzkriesenie Lazara. Ani tu neostal dlho; jeho ďalšou zastávkou bolo Palermo.

Koncom leta roku 1609 sa opäť vrátil do Neapola dúfajúc v oslobodzujúci rozsudok pápežskej moci. Caravaggiov pobyt tu bol veľmi krátky a veľkú časť z neho zabrala rekonvalescencia po predchádzajúcom napadnutí, ktorému bol vystavený. Z tohto obdobia sú najznámejšími dve diela – Ján Krstiteľ a slávny obraz Dávid s hlavou Goliáša, kde v odrezanej obrovej hlave umelec zvečnil svoj autoportrét.

V lete 1610 dorazil do Neapola posol s pápežským omilostením a Caravaggio sa mohol vrátiť do Ríma. S niekoľkými obrazmi určenými pre kardinála Borgheseho nastúpil na loď smerujúcu na sever. Ale všetkým príkoriam nebolo konca. Po priplávaní do Porto Ercole, od Ríma neveľmi vzdialeného prístavu, Caravaggio vystúpil na breh, kde bol veliteľom miestnej pevnosti zatknutý a uväznený. Išlo zrejme o omyl, no loď medzitým odplávala. Po prepustení z väzenia vyslabnutý a chorý maliar zúfalo hľadal loď, ktorou by pokračoval ďalej. No zachvátila ho horúčka, ktorej pravdepodobne podľahol.

Caravaggiov výtvarný štýl patrí medzi najradikálnejšie umelecké prejavy v maliarstve. Jeho život, sprevádzaný výtržnosťami a svármi našiel odraz i v jeho obrazoch. Všeobecne možno povedať, že Caravaggio je najtajomnejším a najrevolučnejším maliarom v dejinách umenia. Takmer každý jeho obraz znamenal škandál.

Svojím dielom Caravaggio rúcal všeobecne zaužívané konvencie. Či išlo o zátišia s ovocím a kvetinami, s umelecky vyprofilovanými mladíkmi, alebo šlo o veľkoplošné náboženské obrazy – v každom z nich je badať umelcov odklon od doteraz prísne zaužívaných výtvarných konvencií. Caravaggio odmietal predstavy o zobrazovaní postáv podľa dobových zvyklostí. Každodenný život obyčajných ľudí nachádzal odraz i v jeho dielach. Postavy sú krásne ale i škaredé – úplne ako bežní ľudia v jeho okolí. Divák tak pri pohľade na jeho diela získava predstavu o maliarovom najintímnejšom pohľade na okolitý život.

Presne toto platí i o jeho dielach s náboženskou tematikou. Vo svojej revolučnosti zašiel až tak ďaleko, že svätcom prepožičiaval tváre žijúcich ľudí. Tým šiel priamo proti protireformačnému predpisu, zakotvenému v tzv. obrazovom dekréte tridentského koncilu (z roku 1563), ktorý zakazoval, pod hrozbou exkomunikácie, prepožičiavať postavám svätcov vzhľad žijúcich ľudí. Existuje názor, že na jednom zo svojich obrazov dal Panne Márii tvár svojej družky, rovnako ako na ďalších obrazoch bolo možné v postavách svätíc spoznať dievčatá z ulice. Prejavy osobitého náhľadu na tak citlivú záležitosť, akou bolo výtvarné spodobnenie svätých, hraničiace v niektorých prípadoch až s bohorúhačstvom, vyvolalo v najvyšších cirkevných kruhoch vlnu pobúrenia. Napriek týmto skutočnostiam dielo tohto nekonvenčného umelca našlo svojich nasledovníkov a jeho odkaz nachádzame najmä v obrazoch realistických maliarov.

Zdesenie, ktoré vyvolávali jeho obrazy, však zmenou spoločenskej klímy pominulo, rovnako ako spomienka na ich autora. Caravaggio postupne zapadol do zabudnutia a museli prejsť tri storočia, než sa mu dostalo spravodlivé ocenenie. Na konci 19. storočia sa umelecká verejnosť opäť stretáva s jeho menom, ale do všeobecného povedomia sa dostal až v prvej tretine nasledujúceho storočia zásluhou výtvarného historika Roberta Longhiho: „Hovorí sa o Michelangelovi z Caravaggia… Zabudlo sa ale, že bez neho by nebolo Riberu, Vermeera, alebo Rembrandta. A Delacroix, Courbet a Manet by boli maľovali inak“. Až vtedy prišlo k pochopeniu skutočného rozmeru Caravaggiovej umeleckej tvorby.

So znovuobjavením Caravaggia rástol záujem o zhliadnutie jeho diel. Už krátko po druhej svetovej vojne sa konala v milánskom Palazzo Reale výstava Mostra del Caravaggio e di Caravaggeschi (Výstava Caravaggia a Caravaggistov), ktorej úspech prekonal všetky očakávania. V roku 1985 sa v Metropolitan Museum of Art v New Yorku uskutočnila výstava The Age of Caravaggio a o niečo neskôr výstava Le siècle du Caravage dans les Collections Françaises (Caravaggiovo storočie vo francúzskych zbierkach) v Paríži. Zatiaľ poslednú prezentáciu Caravaggiových diel poskytla rímska výstava s jednoduchým názvom Caravaggio v prvej polovici roku 2010, pri príležitosti 400-tého výročia umelcovej smrti.

Caravaggiova tvorba našla odraz v dielach mnohých umelcov. Predovšetkým to bola skupina maliarov označovaná ako caravaggisti; medzi prvých patrili napr. Giovanni Baglione, Mario Minniti či Orazio Gentileschi, ďalšími mladšími následovníkmi boli Carlo Saraceni, Bartolomeo Manfredi, Orazio Borgianni a Artemisia Gentileschiová, dcéra Orazia Gentileschiho.

Vplyv Caravaggiovho diela prekonal aj hranice krajiny a zasiahol tvorbu maliarov v holandskom Utrechte (hlavným predstaviteľom utrechtských caravaggistov bol Hendrick ter Brugghen) a v Španielsku; v neposlednom rade vplyv Caravaggiovho šerosvitu možno vidieť v dielach Rubensa, Vermeera, Rembrandta, Velásqueza a ďalších.

• 
  Chorý Bakchus, 1593 – 1594, olej na plátne, Galleria Borghese, Rím
• 
  Falošní hráči, 1594 – 1596, olej na plátne, Kimbell Art Museum, Fort Worth
• 
  Stigmatizácia svätého Františka, okolo 1595, olej na plátne, Wadsworth Athenaeum, Hartford (Connecticut)
• 
  Lutnista, 1595, olej na plátne, Ermitáž, Sankt Peterburg
• 
  Odpočinok na úteku do Egypta, 1596 – 1597, olej na plátne, Galleria Doria-Pamphilj, Rím
• 
  Kôš s ovocím, okolo 1598 – 1599, olej na plátne, Pinacoteca Ambrosiana, Miláno
• 
  Svätá Katarína Alexandrijská, okolo 1598, olej na plátne, Museo Thyssen-Bornemisza, Madrid
• 
  Obrátenie Márie Magdalény, okolo 1598, olej na plátne, Detroit Institute of Arts, Detroit
• 
  Judita a Holofernes, 1599, olej na plátne, Galleria Nazionale d'Arte Antica, Rím
• 
  Povolanie svätého Matúša, 1599 – 1600, olej na plátne, Kostol San Luigi dei Francesi, Rím
• 
  Ján Krstiteľ, 1599 – 1600, olej na plátne, Kapitolské múzeá, Rím
• 
  Večera v Emauzách, 1601, olej na plátne, Národná galéria, Londýn
• 
  Ukrižovanie svätého Petra, 1601, olej na plátne, Bazilika Santa Maria del Popolo, Rím
• 
  Víťazný Amor, 1601 – 1602, olej na plátne, Berlínske štátne múzeá, Berlín
• 
  Korunovanie tŕním, 1602 – 1604, olej na plátne, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň
• 
  Ukladanie Krista do hrobu, 1602 – 1603, olej na plátne, Vatikánske múzeá, Vatikán
• 
  Obetovanie Izáka, 1603, olej na plátne, Galleria degli Uffizi, Florencia
• 
  Madona s hadom, 1605 – 1606, olej na plátne, Galleria Borghese, Rím
• 
  Píšúci Hieroným, okolo 1606, Galleria Borghese, Rím
• 
  Smrť Panny Márie, okolo 1606, olej na plátne, Musée du Louvre, Paríž

• HINTZEN-BOHLEN, Brigitte: Řím - umění a architektura. Praha : Slovart, 2008. 626 s. ISBN 978-80-7391-061-7
• JAVORKOVÁ, Jarmila: Michelangelo Merisi da Caravaggio : Maliar, ktorému jeho talent zachránil život. In: Historická revue, roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 54  – 59.
• LAMBERT, Gilles: Caravaggio : 1571 - 1610. Praha : Slovart  – Köln : Taschen, 2005. 96 s. ISBN 80-7209-750-4
• LANGDON, Helen: Caravaggio. Praha : BB art, 2002. 354 s. ISBN 80-7257-898-7
• STUKENBROCK, Christiane  – TÖPPER, Barbara: 1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850. Praha : Slovart, 2008. 1008 s. ISBN 978-80-7391-129-4

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michelangelo Merisi da Caravaggio