Robbie Williams

Robbie Williams
Základné informácie
Popis umelca	popový spevák, textár a skladateľ
Rodné meno	Robert Peter Williams
Umelecké mená	Robbie Williams
Narodenie	13.2.197413. február 1974 (50 rokov) Stoke-On-Trent, Spojené kráľovstvo
Bydlisko	Los Angeles, Spojené štáty a Londýn, Spojené kráľovstvo
Pôsobenie	Spevák, textár a skladateľ, ktorý pôsobí od roku 1997 ako sólový interpret. V rokoch 1990 až 1995 a 2010 až 2011 pôsobil ako člen skupiny Take That.
Žáner	Pop, Pop rock, Britpop, soft rock, Dance pop, Swing-Revival, Dance-rock, pop rap, Synthpop, Electronic Dance Music, Pop Orchestra
Roky pôsob.	1990 – dodnes
Vydavateľstvá	Chrysalis Records/EMI Records, Virgin Records, Universal Music/Island Records, Sony Music/Columbia Records
Súvisiace články	Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete, Take That, Brit Awards, Official Charts Company, MTV Video Music Awards
Vplyv	Freddie Mercury, Elvis Presley, Elton John
Webstránka	robbiewilliams.com
Hudobný portál  Britský portál  Biografický portál

Robbie Williams, celým menom Robert Peter Williams (* 13. február 1974, Stoke-On-Trent, Spojené kráľovstvo^[1], Spojené kráľovstvo) je britský popový spevák, textár a skladateľ.

Po jeho náhlom a zúrivom odchode z chlapčenskej skupiny Take That a následnom období mediálneho pochybovania o jeho budúcnosti sa mu podarilo komerčne preraziť a udržať si stabilnú a silnú pozíciu vo svetovom hudobnom priemysle. Počas svojej 25-ročnej sólovej kariéry vydal doteraz dvanásť oficiálnych štúdiových albumov, dva kompilačné albumy s jeho singlami a najväčšími hitmi, jeden oficiálny koncertný album a štyri limitované edície koncertných albumov zachytávajúcich priebeh jeho štyroch rôznych koncertných turné. Taktiež vydal sériu troch limitovaných edícií štúdiových albumov venovaných špeciálne pre základňu svojich fanúšikov^[2]. Na počesť osláv svojej úspešnej 25-ročnej sólovej kariéry vydal 9. septembra 2022 orchestrálny štúdiový album XXV, obsahujúci jeho najväčšie, avšak novo naspievané hity a štyri úplne nové skladby aranžované s uznávaným orchestrom Metropole Orkest^[3]. Dohromady jeho štrnásť sólových albumov skórovalo na prvom mieste^[4] v rebríčku Official Album Chart Top 100,^[5] z ktorých šesť patrí medzi 100 najpredávanejších hudobných nahrávok v histórii.^[6] Globálne predal Williams doteraz vyše 120 miliónov nahrávok, vďaka čomu sa zaradil medzi najpredávanejších umelcov na svete. So svojim posledným, orchestrálnym štúdiovým albumom za prvý týždeň predal viac kusov, ako celá Top 10 interpretov dohromady^[4]. Získal viac hudobných ocenení Brit Awards, ako ktorýkoľvek iný hudobný interpret (dokopy 18 cien^[7]). Medzi tie patrí napríklad významná cena Icon Award^[8] z roku 2017 za jeho trvajúci dopad na hudobnú kultúru, či cena Outstanding Contribution to Music^[8] z roku 2010 za jeho mimoriadny prínos v hudbe. Williamsov svetoznámy hit „Angels“ z roku 1997 získal v roku 2005 cenu za najväčšiu britskú skladbu za uplynulých 25 rokov British Song of Twenty Five Years^[6] a to pri počesti 25. výročia ceremónie udeľovania hudobných cien Brit Awards. Prvenstvo obhájil aj pri počte ocenení Echo Music Prize^[9] (dokopy 12 cien)^[7] v kategórii Best International Pop Artist. Počas svojej kariéry získal mnoho cien z podobnej kategórie Best International Male Artist, osem krát získal prvenstvo na MTV European Music Awards^[7] a podarilo sa mu získať prvenstvo aj na MTV Asia Awards^[10] v Ázii a takisto na oceneniach Los Premios MTV Latinoamérica^[11] v Južnej Amerike. Päť z jeho štúdiových albumov sa umiestnilo na vrchole austrálskeho rebríčka albumov Australian Albums Chart^[12]. V roku 2004 bol zaradený do britskej hudobnej siene slávy UK Music Hall of Fame^[13] a v roku 2006 sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov za predaj lístkov na jeho svetové turné Close Encounters Tour^[14], kedy išlo o rekordných 1,6 milióna predaných lístkov za jediný deň^[15]. Williamsovi sa štatisticky najmenej darí v USA, naopak v Južnej a Strednej Amerike a vo zvyšných kontinentoch sveta patrí medzi najväčšie popové ikony novodobej hudobnej histórie. V júni 2018 ako hlavný hudobný hosť otváral svetový šampionát vo futbale počas otváracej ceremónie 2018 FIFA World Cup Opening Ceremony^[16] v Moskve a v auguste 2022 odohral v Mníchove jedinečný koncert s názvom The Greatest Entertainer pred vyše 100 000 divákmi. Svojím pôsobením potvrdil významné miesto v hudobnom a kultúrnom priemysle a stal sa najúspešnejším sólovým spevákom vo Veľkej Británii^[17] a vo zvyšku Európy, vďaka čomu ho hudobní kritici a fanúšikovia často označujú za britského popového kráľa či za európskeho princa popu^[18]. Nie je prvý, kto v rámci histórie popovej hudby na koncertoch okrem samotnej hudby ponúka kvalitnú šou. Avšak vďaka jeho overeným schopnostiam zabávať publikum s jeho osobitým, špecificky arogantným a miestami až kontroverzným vystupovaním sa stal Robbie Williams jedným z najväčších šoumenov hudobnej histórie^[19] a svetovým popovým fenoménom.

Robert Peter Williams sa narodil v rímskokatolíckej rodine írskeho pôvodu. Jeho otec Peter sa živil ako anglický stand-up komik, ktorý vystupoval pod umeleckým menom Pete Conway. Jeho mama Jan pracovala ako kvetinárka. Rodičia sa rozviedli, keď mal štyri roky. Po rozvode Robbie vyrastal s mamou a so staršou sestrou Sally v jeho rodnom meste Stoke-On-Trent, kde aj študoval na strednej škole St. Margaret Ward High School, na ktorej sa v tej dobe umelecky angažoval vo forme účinkovania v školských muzikálových hrách. Popritom mal brigádu v kvetinárstve a neskôr vo firme, ktorá zasklievala okná. Mnohým zákazníkom v tej dobe vravel, ako sa mu práca v sklenárstve nepáči a upozorňoval ich na to, že túto prácu už dlho robiť nebude. Často sa v tomto období prejavoval v rodine a v okolí kamarátov tým, že sa chce živiť anglickým šoubiznisom, tak ako jeho otec. Niekoľkokrát upozorňoval, že sa z neho stane anglický herec. Zároveň vyjadroval silné obavy z neúspechu a z toho, čím sa bude živiť, ak sa mu jeho ambície nepodarí naplniť.^[20]

Samotný začiatok Williamsovej hudobnej kariéry siaha do roku 1989, kedy jeho mama zazrela v novinách reklamný inzerát, v ktorom hudobný manažér Nigel Martin-Smith^[21] hľadal piateho a zároveň posledného člena do chlapčenskej skupiny, ktorá mala vzniknúť za účelom pokusu o britskú odpoveď na americkú chlapčenskú skupinu New Kids On The Block. Keďže Williamsova matka od svojho syna často počúvala, ako túži po úspechu v anglickom šoubiznise, ktorý videl u svojho otca, na tento konkurz ho bez jeho súhlasu a vedomia prihlásila. Podľa slov z jeho autobiografie Reveal^[20] z roku 2017, keď sa o tom samotný Williams dozvedel, zahltil ho najskôr strach z neúspechu a hnev. Avšak jeho ambície ho neskôr presvedčili zúčastniť sa konkurzu. Pri pohľade späť sa v Williamsovom prípade nedá hovoriť o tak výraznom hudobnom talente, akým disponujú rôzni špičkoví svetoví interpreti a hudobníci. Avšak isté muzikálne a tanečné vlohy mal a vzhľadom na predovšetkým jeho osobitú schopnosť zabávať publikum bol v roku 1990 vtedy šestnásťročný Robbie Wiliams prijatý do novovzniknutej chlapčenskej skupiny Take That ako jej piaty a posledný člen.

Pod hudobno-autorskou záštitou speváckeho protagonistu Garyho Barlowa^[22] skupina Take That v začiatkoch vystupovala predovšetkým na klubových akciách a preraziť sa im veľmi nedarilo. Vystupovali aj v gay kluboch. Ich manažér im svojim tvrdým a nekompromisným prístupom postupne dokázal zabezpečiť vystúpenia v populárnych televíznych zábavných programoch. Ich prvý oficiálny singel Do What U Like^[23] z 12. júla 1991 bol zároveň ich prvým zaradeným singlom do hudobných rebríčkov Spojeného kráľovstva. Hoci sa umiestnil až na 82. priečke, stačilo to na to, aby si skupinu všimlo hudobné vydavateľstvo RCA Records^[24], s ktorým neskôr pod vedením ich mana��éra podpísali hudobný kontrakt. Počas nasledovného pôsobenia vydala skupina viacero singlov, ktoré ju napokon v rodnom Spojenom kráľovstve dostali do povedomia a to najmä u mladých dievčenských fanúšičiek. Pod vydavateľstvom RCA Records dovtedajšie single vydali 17. augusta 1992 na ich debutovom štúdiovom albume s názvom Take That & Party.^[24] Ich popularita začala rásť a skupina odštartovala svoje prvé turné The Party Tour v Spojenom kráľovstve, na ktorom okrem spievania predvádzali presne usporiadanú tanečnú šou. So sériou týchto koncertných vystúpení sa im podarilo ešte výraznejšie zarezonovať a 11. októbra 1993 vydali Take That svoj druhý štúdiový album Everything Changes,^[25] ktorým sa preslávili aj za hranicami Spojeného kráľovstva. Album sa skóroval aj v ostatných krajinách Európy. Po vydaní tohto albumu spolu s jeho hitom „Pray“ z 5. júla 1993 zažívali naozaj veľký nárast na popularite a začali skórovať v rebríčkoch ako v Spojenom kráľovstve, tak aj v Európe. Pokus o britskú, priam európsku odpoveď na americkú New Kids On The Block sa začal stávať realitou. Získavali si čoraz viac fanúšikov a najmä mladých dievčenských fanúšičiek a absolvovali spolu niekoľko koncertných turné v Spojenom kráľovstve a v Európe. Manažér skupiny im zabezpečil hudobný kontrakt s vydavateľstvom Sony BMG a pod trvajúcou hudobno-autorskou záštitou Garyho Barlowa nahrali tretí štúdiový album Nobody Else^[26], ktorý vyšiel 8. mája 1995 a ktorý rovnako dominoval v hitparádach. Populárnymi skladbami z tohto albumu sa stali single „Sure, Never Forget“ a hit „Back For Good“.

Počas pôsobenia v Take That bol Robbie Williams skôr bočný vokalista a tanečník a pre fanúšikov bol známy ako drzý zabávač. Ako sám hovorí, zmysel pre humor zrejme zdedil po svojom otcovi. Na pódiu rozprával svojské vtipy a zvykol sa správať drzo a arogantne v rámci koncertného programu. Keď dostal priestor vo videoklipoch, nebolo tomu inak. Avšak Williams mal podľa vlastných slov v dokumente For The Record ambície presadiť svoje hudobné nápady ešte viac a zohrávať tak významnejšiu rolu v skupine. Ako vraví v dokumente, manažér Nigel Martin-Smith a spevácky líder Gary Barlow spolu s ostatnými členmi nebrali jeho hudobné vízie a ambície vážne a nechceli ich prijať.^[27] Williams tak nedostával v rámci fungovania skupiny taký priestor, aký by si predstavoval a čoraz viac a častejšie sa dostával do nepríjemných konfliktov s manažérom skupiny a s jej speváckym lídrom. Model chlapčenských skupín mal v tej dobe však prísne určenú hierarchiu a veľmi presné pravidlá správania sa. Od tanečných choreografii cez hudobný prínos až po priestor pri spievaní a vystupovaní. V spojení s touto pre Williamsa nepríjemnou a ťažkou situáciou sa jeho zmysel pre zábavu a párty stal akýmsi únikom v podobe jeho nie najlepších koníčkov, ktorými boli nadmerná konzumácia alkoholu a užívanie kokaínu. Najmä kvôli jeho konfliktnému správaniu s cieľom presadiť svoje vízie sa začala vnútorná atmosféra v skupine naozaj výrazne zhoršovať. Williams chcel dostať viac priestoru, popritom však pravidelne konzumoval alkohol a užíval kokaín. Rovnako ako na skupinových poradách a nácvikoch programu, tak aj na koncertných vystúpeniach sa objavoval už len pod vplyvom alkoholu a kokaínu a skupine začal spôsobovať problémy. Svoje správanie a konanie dodnes vysvetľuje ako následok jeho zavrhnutých nápadov a jeho zamietnutej túžbe po výraznejšej roli tak ako v samotných skladbách a videoklipoch, tak aj na vystúpeniach. Pod obrovským nátlakom týchto okolností sa rozhodol Robbie Williams opustiť Take That v júni 1995 a to tesne pred začiatkom ich svetového turné, ktoré museli zvyšní členovia po jeho náhlom a zúrivom odchode absolvovať v štvorčlennej zostave. V súčasnosti Williams údajne priznáva, že okrem všetkých zlých spomienok je zároveň vďačný tomuto obdobiu za možnosť vstúpiť do hudobného priemyslu. Napriek tomu na éru 90. rokov v Take That často spomína ako na časy, kedy sa cítil ako väzeň, ktorý sa nemohol dostatočne prejaviť.

Dňa 17. júla 1995 vtedy 21-ročný Robbie Williams na tlačovej konferencií oficiálne oznámil, že odstúpil od Take That. Vo všetkých novinách a televíziách sa začal rozoberať jeho odchod a vznikali mnohé diskusie na tému „prečo a kam odišiel?“. Medzičasom sa Williams ukazoval na verejnosti a väčšinou bol pod vplyvom alkoholu a kokaínu. Medzi známe patria kontroverzné fotografie zachytávajúce Williamsove búrlivé a divoké správanie pod vplyvom alkoholu a drog na významnom britskom hudobnom Glastonbury Festivale. V tomto období Williamsovi dokonca chýbal jeden horný zub. Po niekoľkých týždňoch dohadov o tom, čo sa vlastne deje, vyhlásil, že okolnosti a podmienky jeho existovania v skupine ho priviedli k rozhodnutiu zo skupiny odísť. Takmer o rok neskôr, presne v deň Williamsových narodenín (13. februára 1996), zvyšní štyria členovia Take That na svojej tlačovej konferencií oznámili, že končia. Jedným z dôvodov bol okrem iného aj vzniknutý nátlak v skupine po Williamsovom náhlom odchode. Manažér Take That bol jednoznačne proti jeho odchodu a narušený päťčlenný formát skupiny sa mu vôbec nepáčil.

Po dlhých sporoch bolo oznámené svetu, že vo Williamsovej zmluve o členstve v chlapčenskej skupine bola klauzula, ktorá mu odstup zo skupiny zakazovala a rovnako mu aj zakazovala sólovú tvorbu. No Williams napriek tomu odišiel a ďalšiu tlačovú konferenciu zvolal dňa 27. júna 1996. Napriek nevyriešenému sporu s manažérom skupiny a nahrávacou spoločnosťou Sony BMG s presvedčením vyhlásil, že sa vydáva na sólovú dráhu. Svoje vyjadrenie aj potvrdil, keď hneď nato podpísal novú zmluvu s vydavateľstvom Chrysalis Records. Na základe toho ho manažér skupiny Take That udal na súde. Keďže stále platný zmluvný zákaz jeho sólovej činnosti bol na súdnom konaní potvrdený, súd mu na návrh manažéra udelil trest vo forme nemalej finančnej sankcie. Tá ho stála viac ako jeho celý zárobok počas pôsobenia v Take That a ocitol sa vo veľmi zlej finančnej situácií. Veľmi túžil preraziť na hudobnej scéne, no popri splácaní jeho trestu prechádzal veľmi ťažkým obdobím. Popritom sa tak naďalej poddával alkoholu a kokaínu. Práve v tomto období sa čoraz viac v médiach objavovali pochybnosti o jeho budúcnosti. Mnohí hudobní kritici a populárni interpreti vyhlasovali, že Williams je odpadlík z chlapčenskej skupiny a namyslený zúfalec, ktorý si len trúfa a v hudbe to nikam nedotiahne. Tieto tvrdenia to síce nevyvrátilo, no napriek vtedajším ťažkým časom vydal prvú sólo nahrávku 12. augusta 1996, teda rok po jeho odchode z Take That. Bola to coververzia piesne „Freedom“ od Georgea Michaela, ktorý ho na jeho ceste za úspechom chcel podporiť a dal mu na ňu práva. Williams za ňu nezískal veľký úspech, no narýchlo dal o sebe aspoň takto vedieť.

O trochu neskôr začal Williams spolupracovať s hudobným producentom Guyom Chambersom^[28]. Ako sám spomína vo svojej autobiografii Reveal^[29] z roku 2017, oboch ich v tej dobe spojilo zúfalstvo a nenaplnené ambície. Hudobní producenti v tej dobe nemali záujem o spoluprácu s Williamsom, pretože v nej nevideli žiadnu budúcnosť. Podobne na tom bol aj Guy Chambers, keďže sa dlho a neúspešne snažil uchytiť ako hudobný producent, no nevedel nájsť interpreta, ktorý by stál o jeho hudobné nápady. A tak paradoxne vďaka spoločným nenaplneným ambíciám našli títo dvaja ľudia medzi sebou spojenie a ich spolupráca začala.

Dňa 14. apríla 1997 vyšiel Robbiemu Williamsovi jeho oficiálne prvý singel „Old Before I Die“. V rádiách sa veľmi neuchytil. Začiatkom júna 1997 po mnohých zlých správach v médiach Williams nastúpil na liečbu od závislosti na alkohole a kokaíne do Clouds House Drink & Drugs Rehab Clinic v Salisbury, Wiltshire. Po štyroch týždňoch plných liečení sa ukázal na verejnosti. Jeho ďalším singlom bola skladba „Lazy Days“ zo 14. júla 1997, ktorá dosiahla 8. miesto v rebríčkoch. Ďalej nasledoval singel „South Of The Border“ z 15. septembra 1997, ktorý sa nedostal ani do prvej desiatky. Tieto tri single boli predčasne vydané z jeho pripravovaného debutového štúdiového albumu s finálnym názvom Life Thru A Lens,^[30] ktorý bol nakoniec vydaný 29. septembra 1997. Predajnosť albumu však nebola vysoká a veľmi nekorešpondovala s Williamsovou veľkou chuťou preraziť. Štvrtým singlom z už vydaného albumu bola baladická skladba „Angels“, ktorá vyšla 1. decembra 1997. Vtedy sa Williamsovi cesta za úspechom zmenila. Skladba sa síce nedostala na prvé miesta v hudobných rebríčkoch (v rebríčku Official Singles Chart^[31] skončila ako štvrtá), no mala akýsi jedinečný dopad na publikum a celkovo sa silno vryla do povedomia ľudí. Získala si svojich fanúšikov a stala sa jeho prvým svetovým sólo mega hitom. Nikto ale neočakával, aký veľký vplyv to bude mať na hudobný priemysel, obchod a Williamsovu kariéru. Skladba „Angels“ sa však v rebríčkoch prekvapivo držala aj počas celého roku 1998 a dovtedy nie veľmi úspešný debutový album Life Thru A Lens sa tak náhle vrátil do hitparád, kde akoby na druhý pokus skóroval na prvých miestach a zotrval v nich 117 týždňov. Predajnosť albumu začala rapídne stúpať. Tento moment sa stal pre vtedy 24-ročného Williamsa výrazným míľnikom a naštartovaním.

Williams si odvtedy postupne získaval rešpekt od väčšiny vrstiev hudobného priemyslu. Po tomto prelome sa mu začala hromadiť potrebná základňa fanúšikov a popri jeho ambicióznosti a vytrvalej práci spolu s jeho svojráznym vystupovaním a schopnosťou zabávať publikum sa mu začalo dariť vydávať hit za hitom. Jeho nasledujúci singel s príslušným názvom „Let Me Entertain You“ vyšiel 16. marca 1998 a stala sa z neho dodnes notoricky známa rocková hymna a rovnako aj otváracia skladba na jeho koncertoch. Tento singel sprevádzal divoký videoklip, v ktorom Williams vystupuje s ikonickým čiernobielym make-upom na tvári, ktorý vychádzal z motívov populárneho make-up imidžu rockovej kapely Kiss. Williamsovi sa podarilo opäť silno zarezonovať a začal byť žiadanejším. Vďaka tomu začal viac koncertovať a propagovať svoju hudobnú tvorbu.

Zakrátko nasledoval jeho druhý štúdiový album s názvom I've Been Expecting You,^[32] vydaný 26. októbra 1998. Jeho pilotný singel „Millennium“ vyšiel už 7. septembra 1998 a stal sa Williamsovým prvým sólovým hitom číslo jeden nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj v ostatnej Európe a iných krajinách sveta. Vo videoklipe k tejto skladbe Williams vtipne imituje herca Seana Conneryho v roli svetoznámeho agenta 007 Jamesa Bonda. Skladba pozostáva zo samplov pôvodnej skladby od Johna Barryho a Nancy Sinatrovej, ktorá je titulnou skladbou k filmu Žiješ len dvakrát (You Only Live Twice), v ktorom práve Connery hrá hviezdnu rolu Bonda. V poradí druhý singel z albumu bola optimistická skladba „Strong“, ktorá vyšla 15. marca 1999 a ktorá rovnako v hitparádach bodovala. Ďalším skórujúcim a veľmi známym singlom aj vďaka svojmu dojemnému videoklipu, v ktorom Williams vystupuje ako krasokorčuliar, bol ďalší baladický hit „She's The One“, ktorý vyšiel 8. novembra 1999. Nasledoval singel „No Regrets“ z 30. novembra 1999, ktorý je o úprimnej, trpkej a miestami nahnevanej Williamsovej spovedi o jeho pocitoch z čias, kedy podľa svojich slov trpel v bývalej skupine Take That. Napriek tomu sa stala hitom a Williams niekoľko krát verejne prehlásil, že text, ktorý k skladbe napísal, venuje práve svojim štyrom ex-hudobným kolegom. Fanúšikovia si obľúbili aj skladbu „Karma Killer“, ktorej drzý a nahnevaný text Williams podľa vlastných slov adresuje bývalému manažérovi z čias pôsobenia v Take That. Popový album I’ve Been Expecting You vyniesol Williamsovi cenu Brit Award v kategórii najpredávanejší album v roku 1998 a od tohto momentu začal skórovať na udeľovaní cien Brit Awards, Echo Music Prize, MTV Awards a na mnohých iných aj mimo Európy. Pomedzi úspešné vydávanie singlov sa v novembri 1998 Williams vydal na svoje prvé väčšie európske koncertné turné One More For The Rogue Tour^[33]. Počas koncertného programu popri spievaní ponúkal aj tanečné schopnosti a svojim, jemu typickým humorom a arogantným, niekedy až kontroverzným správaním a vystupovaním dokázal na úrovni zabávať svoje publikum. Ukázalo sa, že má osobitú schopnosť manipulovať s davmi a jeho koncerty sa postupne začali vyvíjať do veľkej, drzej a zábavnej šou.

V lete roku 2000 Williams rozvíril ovzdušie s popovým hitom číslom jeden „Rock DJ“, ktorého videoklip bol označený za kontroverzný, ale napriek tomu získal cenu za najlepší videoklip. V ňom sa snaží upútať pozornosť žien, a tak sa celý vyzlečie, no keďže o neho ženy nejavili známky záujmu, na konci videoklipu zo seba stiahne aj kožu a mäso. Tento popový hit, ktorý vyšiel 31. júla, bol vybraným singlom z jeho vysoko očakávaného pripravovaného tretieho štúdiového albumu, ktorý vyšiel 28. augusta 2000. Dostal názov Sing When You’re Winning^[34] a v rebríčkoch opäť bodoval. Priniesol aj ďalšie známe popové single ako hit „Supreme“ z 11. decembra 2000 a hit „Kids“, ktorý je jeho duetovou spoluprácou s austrálskou popovou divou Kylie Minogue a ktorý vyšiel 11. septembra 2000. K tomuto populárnemu duetu vyšiel videoklip, v ktorom Robbie Williams s Kylie Minogue okrem ich viditeľnej spoločnej chémie predvádzajú elegantné a jemne zvrhlé tanečné a pohybové choreografie. Svetovými hitmi sa stal aj dvoj-singel „Eternity/The Road To Mandalay“ z 9. júla 2001. Od 6. októbra 2000 do 18. novembra 2001 Williams absolvoval tri koncertné turné za radom (The Sermon On The Mount Tour, Weddings, Barmitzvahs & Stadiums Tour a Sing When You're Pacific Rimming Tour), s ktorými navštívil veľkomestá v Spojenom kráľovstve, veľkomestá celej Európy, veľkomestá Východnej Ázie a veľkomestá Austrálie, čím sa dokopy táto trojica koncertných šnúr už dala označiť za Williamsovo prvé svetové turné.

Po úspechu svojho tretieho štúdiového albumu chcel Williams zaexperimentovať. V priebehu dvojtýždňovej pauzy medzi svojimi koncertnými šnúrami nahral svoj štvrtý štúdiový, no tentoraz swing-revivalový album Swing When You're Winning, ktorý vyšiel 19. novembra 2001. Obsahoval coververzie notoricky známych piesní zo zlatej swingovej éry. Nápad vydať sa týmto hudobným smerom bol zrodený z Robbieho celoživotného obdivu k Frankovi Sinatrovi. Bol to zaujímavý a veľmi signifikantný krok vo Williamsovej kariére, no ukázalo sa, že mimoriadne úspešný. Potvrdzujú to swingové coververzie, ako skladba „Have You Met Miss Jones?“, ktorá sa stala titulnou skladbou pre úspešný komediálny film Denník Bridget Jonesovej, skladba „Beyond The Sea“, ktorá bola neskôr použitá ako titulná skladba k rozprávkovému filmovému megahitu Hľadá sa Nemo z roku 2003, či duet s austrálskou herečkou Nicole Kidman Somethin’ Stupid z 10. decembra 2001, ktorý bol pôvodne hitom Franka Sinatru a Nancy Sinatrovej a ktorý sa v roku 2001 v ich novom prevedení stal jedným z najväčších hitov toho roku. Robbiemu sa pri príležitosti tohto albumu splnil aj jeho celoživotný sen a to vystupovať v Royal Albert Hall v Londýne. Tam predviedol 10. októbra 2001 jedinečnú swingovú varieté šou s repertoárom príslušného albumu a tak ukázal svetu inú hudobnú polohu a získal si tak ešte širší zástup fanúšikov. Tento jedinečný koncert vyšiel 3. decembra 2001 aj na DVD s názvom Robbie Williams: Live at the Albert Hall. Doteraz patrí medzi jedno z najpredávanejších hudobných DVD v Európe, ktoré neskôr vyšlo aj na Blu-Ray. Popularita albumu Swing When You’re Winning mala jedinečný dopad na svetový hudobný priemysel aj v tom, že produkciu swing-revivalových albumov si neskôr zvolili aj ďalší svetoví interpreti a niektorí na tomto žánrovom modeli postavili svoju hudobnú kariéru. Jedným z nich je napríklad aj dnes známy Michael Bublé.

Čoskoro sa Williams stal bohatším ako si kedy predstavoval. Podpísal rekordný kontrakt s vydavateľstvom EMI Records, ktorý je doteraz najdrahším kontraktom sólového interpreta s hudobným vydavateľstvom v histórii Spojeného kráľovstva a Európy. Išlo o kontrakt v hodnote približne 100 miliónov dolárov zaplatených Williamsovi s viazanosťou jeho nasledovnej produkcie šiestich albumov. Pod týmto vydavateľstvom vydal 18. novembra 2002 svoj piaty, tento raz viac pop-rockový album Escapology, ktorý ihneď po vydaní obsadil prvé priečky v niekoľkých rebríčkoch vo svete. Stal sa opäť najpredávanejším albumom roka. Pilotným singlom albumu bola baladická skladba „Feel“ z 2. decembra 2002 a okamžite sa stala číslom jeden. Williams v texte k tejto skladbe opisuje svoje pocity o nenaplnenej láske. Videoklip k tejto piesni zobrazuje Williamsa žijúceho kovbojským životným štýlom a účinkuje v ňom aj americká herečka Daryl Hannah. V nasledujúcom roku vyšiel 31. marca 2003 singel „Come Undone“ s kontroverzným videoklipom, ktorý zachytáva priebeh divokej a zvrhlej Williamsovej párty a nasledujúceho rána. U fanúšikov však tento singel aj s videoklipom zožali výrazný úspech. Mimoriadne obľúbenou skladbou z albumu Escapology sa u fanúšikov stala skladba „Me And My Monkey“, hoci nebola vydaná ako singel. Trvá až sedem minút a jej text napísal Williams o jeho rôznorodých zážitkoch so svojim alternatívnym druhým ja, vyobrazeným ako opica, ktorá ho presviedča a dovádza k rôznym nežiadaným činom, ako je užívanie drog. Koncom júna 2003 Robbie odštartoval svoje svetové dvoj-turné Weekends Of Mass Distraction Tour^[35] a Cock Of Justice/Aussie Typo Tour.^[36] Do decembra 2003 zahral 40 vystúpení v 22 krajinách pred viac ako 1,24 miliónom ľudí. Doteraz najznámejším z nich je koncert, ktorý sa konal v anglickom Knebworthe. Je to doteraz najväčší koncert sólového interpreta v hudobných dejinách. Williamsa na jeho koncertnom programe naživo sledovalo viac ako 375 000 ľudí. Pri tejto príležitosti 29. septembra 2003 vydal aj oficiálny koncertný album Live At Knebworth, ktorý bol nahrávaný počas spomínanej legendárnej šou. Stal sa vôbec najpredávanejším live albumom v Spojenom kráľovstve a úspech zožal aj vo svete. Medzinárodná federácia fonografického priemyslu (International Federation of the Phonographic Industry) mu udelila dvoj-platinovú certifikáciu za predaj viac ako 2 miliónov kópií. Koncertné DVD What We Did Last Summer – Robbie Williams: Live at Knebworth zachytávajúce veľkolepú šou vyšlo taktiež a to 24. novembra 2003. Popri Williamsových koncertoch bol 28. júla 2003 vydaný jeho ďalší singel „Something Beautiful“. Williams sa rozhodol vytvoriť pre videoklip k tejto piesni niečo zaujímavé a interaktívne a tak vyhlásil súťaž o post svojho vlastného najlepšieho imitátora. Tisíce ľudí sa prihlásilo a nakoniec však vybrali iba troch, za ktorých ľudia mohli hlasovať na jeho webovej stránke. Tento videoklip je zároveň istou formou paródie zo speváckej súťaže Pop Idol, pretože Williamsova súťaž mala názov Rob Idol. Víťaz bol vyhlásený na konci videoklipu. Hitom sa stal aj posledný singel z albumu Escapology, ktorým bola melancholická skladba „Sexed Up“ z 24. novembra 2003. Videoklip k tejto skladbe mal zvrhlý a zároveň jemne desivý podtón a okrem Williamsa v ňom účinkuje aj americká herečka a modelka Jamie King.

O rok neskôr Williams vydal svoju prvú album kompiláciu s názvom Greatest Hits, ktorá vyšla 18. októbra 2004. Svoje miesto tu našli jeho doposiaľ všetky vydané single a hity, ale aj novinky ako hit číslo jeden „Radio“ a skladba „Misunderstood“, ktorá sa stala titulnou skladbou pre komédiu Bridget Jonesová: S rozumom v koncoch. Tá je druhým pokračovaním prvej časti z roku 2001, ktorej titulnou skladbou bola už spomínaná coververzia swingovej skladby „Have You Met Miss Jones?“ vo Williamsovom prevedení. Spomínanými dvomi novými singlami vtedy Williams naštartoval novú hudobnú spoluprácu s producentom Stephenom Duffym a ukončil spoluprácu s Guyom Chambersom.

Tesne po vydaní kompilácie najväčších hitov začal Williams spolu so Stephenom Duffym^[37] pracovať na svojom šiestom štúdiovom albume s názvom Intensive Care. Ten vyšiel 24. októbra 2005 a bol opäť komerčne mimoriadne úspešný. Pred jeho vydaním však vyšiel jeho pilotný singel „Tripping“ z 3. októbra 2005, ktorý búral všetky vtedajšie hitparády. Táto skladba sa stala mimoriadne obľúbenou u fanúšikov aj vďaka jej výraznému refrénu, ktorý Williams odspieval vo falzete. Singel „Tripping“ bol sprevádzaný opäť zábavným videoklipom, v ktorom sa WIlliams zúfalo snaží utekať do nešpecifikovaného cieľa, pričom stále beží iba na jednom mieste a nevie sa pohnúť vpred. Ďalšími hitmi z Intensive Care sa stali skladby „Advertising Space“ z 12. decembra 2005 a „Sin Sin Sin“ z 22. mája 2006. Williams sa sám vyjadril, že jeho text k pop-rockovej balade „Advertising Space“^[38] je jeho pocta pre zosnulého kráľa rokenrolu Elvisa Presleyho. Vo videoklipe k tejto skladbe Williams v rámci vzdania svojho holdu Elvisa aj stvárňuje. Na jar 2006 odštartovalo Williamsovi v Južnej Afrike svetové turné Close Encounters Tour,^[39] s ktorým sa zapísal do svetovej hudobnej histórie zlomením rekordu v predaji lístkov a tento rekord bol zaradený do Guinessovej knihy rekordov. Išlo o 1,6 milióna predaných lístkov za jediný deň^[15].

Po skončení rekordného svetového turné Williams vydal 23. októbra 2006 svoj siedmy štúdiový, tentoraz electro/synth-popový album Rudebox, ktorý taktiež vznikol v spolupráci so Stephenom Duffym. Týmto albumom chcel Williams opäť zaexperimentovať a preto sa od jeho predošlých počinov hudobne výraznejšie líšil. Po prvýkrát vo svojej hudobnej kariére Williams za svoj album zožal väčšiu vlnu kritiky. Mnohí kritici ho označili za jeho najhorší album. Napriek tomu sa z neho uchytila skladba „She’s Madonna“ z 5. marca 2007, ktorá je Robbieho hudobnou kolaboráciou so synth-popovou kapelou Pet Shop Boys. Pozornosť si získala aj vďaka videoklipu, v ktorom Williams načrtáva tému o svojej viacpočetnej osobnosti a vystupuje v ňom aj ako transvestita. Na albume Rudebox môžeme nájsť aj jeho, pre vtedajšiu dobu experimentálny, rappovo-spievaný pilotný singel zo 4. septembra 2006, ktorý má rovnomenný názov s názvom albumu a ktorý predstavuje aj úvodnú skladbu albumu. Fanúšikovia nedajú dopustiť aj na elektronicko-tanečný singel „Lovelight“ z 13. novembra 2006, ktorý sa napriek celkovo negatívnejšej kritike albumu stal Top 10 hitom v Európe.^[40] Aj keď sa mnohým z Williamsovej masívnej základne fanúšikov album páčil, všeobecné pochopenie sa mu dostavilo až o roky neskôr, kedy sa produkcia retro electro/synth-popovej hudby v modernom prevedení, ako aj miešanie rappu so spevom, stali jedným z niekoľkých súčasných trendov.

Po 10 rokoch svojej sólovej kariéry vo februári 2007 Robbie Williams nastúpil na ďalšie liečenie závislosti pod záštitou nešpecifikovaného liečebného centra v Arizone, USA. V lete roku 1997 absolvoval svoje prvé liečenie závislosti na alkohole a kokaíne a od roku 2000 od alkoholu abstinoval, avšak s drogami mal stále problémy a preto opäť nastúpil na liečenie závislosti na kokaíne a tentoraz aj na iných drogách a psychiatrických liekoch na predpis. Ako aj sám uvádza vo svojej autobiografii Reveal^[29] z roku 2017, okrem divokých časov počas začiatkov v Take That pre neho dovtedajších desať rokov sólovej kariéry predstavovali úspešnú, no zároveň veľmi vyčerpávajúcu a zničujúcu životnú cestu, ktorú už nevedel ďalej ustáť a počas ktorej niekoľkokrát relapsoval s užívaním kokaínu. To ho doviedlo až do bodu, kedy podľa vlastných slov takmer umrel kvôli predávkovaniu. V dokumente The Secret Life Of The Manic Depressive^[41] o bipolárnej afektívnej poruche odvysielanom na BBC v roku 2006 sa Williams priznal k tomuto ochoreniu^[42] a k jeho súbojom s ním. Načrtol aj citlivú a kontroverznú tému o tejto psychickej chorobe, ktorá mala podľa jeho slov z veľkej časti za následky aj samotné užívanie drog. Okrem mnohých mediálnych rozhovorov a článkov sa v roku 2017 k svojmu ochoreniu a duševnému zdraviu vyjadruje opäť a to vo svojej spomínanej autobiografii Reveal.^[29] Po absolvovaní trojmesačného liečebného programu pre závislosti sa prestal objavovať na verejnosti. Odmietol aj pozvanie znovu sa pripojiť k skupine Take That, ktorá bez neho v štvorčlennej formácii zahájila úspešný návrat v roku 2006. V silnom ústraní a mimo verejnosti sa držal od konca roku 2006 takmer tri roky. Okrem toho, že v roku 2006 začal chodiť s jeho súčasnou manželkou Aydou Field sa v médiách počas jeho neaktívneho obdobia sem tam vyskytovali pochybné otázky o ukončení jeho hudobnej kariéry. Vo svojej autobiografii^[20] uvádza, že si dokonca sám myslel, že so svojou kariérou nadobro skoncuje.

Vo februári 2009 sa však objavili správy, že Williams opäť začal tvoriť a to s Markom Ronsonom a opäť aj s Guyom Chambersom.^[28] Na svojej oficiálnej webovej stránke nakoniec Williams potvrdil, že podpísal nový hudobný kontrakt s vydavateľstvom Virgin Records a začal spolupracovať s producentom Trevorom Hornom,^[43] s ktorým sa pustil do príprav svojho ôsmeho štúdiového albumu Reality Killed The Video Star. Tento názov je okrem iného aj referenciou na skladbu „Video Killed The Radio Star“ od The Buggles^[44], čo je bývalá kapela producenta albumu Trevora Horna. Svoj oficiálny návrat po trojročnej pauze Williams oficiálne zahájil 11. októbra 2009 ako vysoko očakávaný hosť pri otvorení speváckej súťaže The X Factor s jeho novým svetovým hitom „Bodies“, ktorý oficiálne vyšiel o deň neskôr. Táto skladba predstavuje hudobnú kombináciu syntetickej elektroniky s akustickými nástrojmi a z dlhodobého hľadiska sa ukázalo, že takáto kombinácia Williamsovi funguje. Toto vystúpenie bolo jeho vôbec prvé živé vystúpenie od roku 2006. V znamení návratu na scénu usporiadal 20. októbra 2009 koncert v rámci hudobného festivalu BBC Electric Proms^[45] v londýnskom Roundhouse^[46]. Bol to jeho prvý koncert po troch rokoch a vysielal sa naživo v kinách po celom svete. Odohral na ňom svoje notoricky známe hity spolu s novými skladbami, vrátane nového hitu „Bodies“, ktorý bol vybraným singlom z jeho očakávaného ôsmeho štúdiového albumu Reality Killed The Video Star. Ten oficálne vyšiel 6. novembra 2009 a ako aj v prípade samotnej skladby Bodies, úspešný album Williamsovho návratu ako celok predstavuje kombináciu skladieb syntetickej elektroniky so skladbami akustických pop-rockových nástrojov. Druhý singel z albumu vyšiel 4. decembra 2009, a tým bola skladba „You Know Me“ so zábavným videoklipom, v ktorom Williams vystupuje ako ľudská verzia bieleho zajaca v zajačom svete. Tretí singel albumu, skladba „Morning Sun“, vyšiel 8. marca 2010 a bol aj oficiálnym charitatívnym singlom pre charitatívny program Sport Relief 2010^[47]. Podľa jeho slov text k tejto skladbe napísal krátky čas po smrti Michaela Jacksona a ako sám povedal, je to jeho forma pocty pre zosnulého kráľa popu. Neskôr dodal, že vo význame textu nachádza aj sám seba. Vo videoklipe k tejto skladbe Williams vystupuje ako astronaut vyslaný do vesmíru.

Začiatkom roka 2010 bola Williamsovi na odovzdávaní cien Brit Awards udelená cena Outstanding Contribution to Music^[8] za jeho celoživotný prínos do hudobného priemyslu. Pri tejto príležitosti v závere ceremónie udeľovania cien odohral špeciálnu zmes svojich skladieb, vrátane tých nových. Počas tohto obdobia Williams v jednom z televíznych rozhovorov priznal, že sa stretol so svojimi bývalými kolegami z Take That a naznačil, že by mohlo byť príjemné s nimi v budúcnosti spolupracovať. Neskôr toho roku, presnejšie 8. októbra 2010 vydal druhú kompiláciu jeho singlov a všetkých hitov s názvom In and Out Of Consciousness: The Greatest Hits 1990 – 2010. Album vyšiel za účelom oslavy 20. výročia Williamsovho pôsobenia v hudobnom priemysle. Obsahoval 39 skladieb, vrátane skladby „Everything Changes“ od Take That z roku 1993, kedy bol Robbie ešte jej členom. Je to jedna z mála skladieb, v ktorej výraznejšie figuroval jeho hlas. Album kolekciu všetkých Williamsových hitov sprevádzal aj jej pilotný singel „Shame“ vydaný skôr, a to 7. júla 2010. Ide o Williamsov duet s Garym Barlowom, speváckym lídrom skupiny Take That. Tento singel je ich prvou spoločnou nahrávkou od roku 1995 a spolu s jej videoklipom reprezentovala vysoko očakávané spojenie a uzmierenie Williamsa s jeho bývalým hudobným kolegom zo skupiny Take That. V očiach fanúšikov a médií sa táto kolaborácia stala predpoveďou jednej z významných a vysoko očakávaných hudobných udalostí britskej, ale aj svetovej hudby.

Cez svoj oficiálny web 15. júla 2010 Robbie Williams oznámil, že sa po 15 rokoch vracia do Take That. V rozhovore pre BBC Radio 1 upresnil, že jeho prvé stretnutie s Garym Barlowom po pätnástich rokoch bolo jednou z tých životných situácií, ktoré mohli dopadnúť veľmi zle. Ale opak bol pravdou a obaja sa údajne navzájom tomu druhému úprimne ospravedlnili, čo bolo presne to, čo obaja potrebovali urobiť. A keď sa im to nakoniec podarilo, otvorila im sa tým jedinečná príležitosť, do ktorej museli dozrieť. A tak v pôvodnej päť člennej zostave s Robbiem Williamsom vydala skupina Take That 7. novembra 2010 svoj prvý singel The Flood, ktorý pozostával popredne z Williamsových a Barlowových vokálov. Skladba si získala mimoriadny úspech v Británii a v ostatnej Európe. O týždeň neskôr, teda 15. novembra 2010, vyšiel ich vysoko očakávaný prvý spoločný štúdiový album po pätnástich rokoch, ktorý dostal názov Progress.^[48] Hudobnú spoluprácu na albume s Garym Barlowom^[22], Howardom Donaldom^[49], Jasonom Orangeom^[50], Markom Owenom^[51] a Robbiem Williamsom zastrešil hudobný producent Stuart Price,^[52] známy vďaka svojej spolupráci s Madonnou a Kylie Minogue. Výsledok bol mimoriadne úspešný. Spojenie Robbieho Williamsa s Take That malo za následok, že ich spoločný projekt sa stal najpredávanejším albumom od roku 2000 a druhým najpredávanejším albumom v histórii Spojeného kráľovstva. Stal sa aj britským najpredávanejším albumom v roku 2010 s vyše milión predanými kópiami za jediný deň a od Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu (International Federation of the Phonographic Industry) bol certifikovaný ako 3x platinový za predaj vyše troch miliónov kópií v Európe. Čo sa týka skladieb, Williamsov hlas a prínos dostal na tomto albume podstatne viac priestoru, ako v 90. rokoch, kedy v skupine pôvodne pôsobil. Nebolo tomu inak, keď sa na jar 2011 vydali na spoločné európske turné Progress Live Tour 2011^[53], ktoré sa zaradilo medzi jedno z najúspešnejších koncertných turné Spojeného kráľovstva a Európy. Prepracované a pestrofarebné scénografické šou otvárali Take That najprv v štvorčlennej zostave, kedy odohrali svoje hity od roku 2006, potom nasledoval osobitý priestor pre Robbieho, ktorý sám otváral svoju sólovú a drzú šou a nakoniec na pódiu vystupovali všetci piati členovia a odspievali tak ako ich nové skladby z albumu Progress, tak aj ich pôvodné hity z 90. rokov. Ich posledný odohraný koncert tohto mimoriadne úspešného turné sa uskutočnil 29. júla 2011 v Mníchove, na ktorom Robbie Williams svojim fanúšikom prezradil, že o jeho sólovú kariéru nemusia mať strach, pretože pripravuje svoj ďalší sólový album.

Po skončení turné s Take That v lete 2011 Williams potvrdil, že podpísal hudobný kontrakt s vydavateľstvom Universal Music za účelom pokračovania v sólovej kariére. Koncom augusta 2012 sa na jeho oficiálnej internetovej stránke začalo odpočítavanie do zverejnenia informácií týkajúcich sa návratu k jeho sólovej tvorbe, pričom každým dňom na úvodnej stránke pribúdali časti 3D vyrendrovanej kráľovsky zlatej busty Williamsovej tváre, ktorá bola nakoniec použitá na titulnej fotografii jeho prichádzajúceho a očakávaného deviateho štúdiového albumu. Ten dostal sebavedomý názov Take The Crown a vyšiel 2. novembra 2012. Williams k názvu albumu povedal, že má stále veľa energie pokračovať a že chce týmto albumom opäť potvrdiť svoje miesto v popovej hudbe. Pri jeho tvorbe zastrešil spoluprácu s Williamsom hudobný producent Jacknife Lee,^[54] ktorý je známy najmä vďaka jeho spolupráci so známou rockovou kapelou U2 či s populárnou popovou speváčkou Taylor Swift. Williams s albumom Take The Crown s prvkami popovej elektroniky, ale aj prvkami moderného pop-rockového zvuku získal svoje ďalšie prvé miesto v rebríčku Official Album Chart Top 100.^[55] Skóroval s ním v Európe a dominoval aj v mnohých kľúčových krajinách sveta. Ohlasy kritikov boli veľmi pozitívne, pričom dodávali, že týmto albumom Robbie Williams potvrdzuje svoju silnú pozíciu interpreta, ktorý už nepotrebuje tvoriť hudbu s cieľom nárastu fanúšikov, pretože svoju pevnú globálnu základňu fanúšikov už roky vybudovanú má a znovu jej dal, čo od neho očakávala.^[56] Krátko po vydaní albumu a na počesť jeho vydania Williams odohral 22., 23. a 24. novembra 2012 vypredanú koncertnú a vizuálnu šou v O2 Aréne v Londýne, kde zazneli overené hity spolu s jeho novými skladbami. Všetky tri koncerty boli nahrávané a vydané ihneď po koncertoch vo forme limitovaných edícií koncertných albumov. Finálna, v poradí tretia Williamsova koncertná šou z londýnskej O2 Arény bola vysielaná naživo online na celom svete, rovnako na televíznom programe Sky 1 a HBO. Úspešným pilotným singlom z albumu Take The Crown bola tanečná skladba Candy, ktorú zložil Williams v spolupráci s Garym Barlowom. Singel sa okamžite dostal na prvé miesto v rebríčku Spojeného kráľovstva a skóroval aj v Európe a iných krajinách sveta. Skladba má zábavný a populárny videoklip, v ktorom Williams stvárňuje moderného strážneho anjela namyslenej ženy Candice, ktorá ani len netuší, čo pre ňu jej strážny anjel robí, keďže ho ani nevidí. Rolu tejto ženy vo videoklipe dostala britská herečka Kaya Scodelario.^[57] Skladba Candy sa stala najpredávanejším singlom roka 2012 v mužskej kategórii. Neskôr nasledoval fanúšikmi obľúbený baladický singel Different zo 17. decembra 2012, na ktorom Williams taktiež spolupracoval s Barlowom. Ako tretí singel z albumu nasledovala elektronicko-popová skladba Be A Boy, kde vo svojom texte Williams symbolicky a zľahka drzo spieva o tom, že ho jeho čaro neopustilo napriek názorom, ktoré hovorili opak. „They said it was leaving me, the magic was leaving me. I don’t think so.“ Ako sám hovorí, týmito slovami referuje aj na vlastné pády, z ktorých napriek mnohým pochybám dokázal vystúpiť opäť nahor. Táto skladba pre Williamsovu masívnu základňu fanúšikov vyšla ako singel vo forme možnosti digitálneho stiahnutia 11. marca 2013 a zároveň predstavuje otváraciu skladbu na albume. V júni 2013 Robbie odštartoval svoje prvé sólové turné po siedmych rokoch s názvom Take The Crown Live Stadium Tour 2013.^[58] Koncerty boli vypredané a odohral na nich svoju masívnu a žánrovo rôznorodú sériu jeho najväčších hitov spolu s favoritmi z nového albumu. Počas celého turné bol pred otvorením hlavného programu predskokanom populárny britský spevák Olly Murs, ktorý sa na pódiu objavil aj počas Williamsových vystúpení a spoločne odspievali skladbu Kids, ktorá je Williamsovým pôvodným duetom s Kylie Minogue. Každé jedno koncertné vystúpenie bolo nahrávané a vydané ihneď po skončení daného koncertu vo forme limitovaných edícií koncertných albumov. V rámci týchto koncertov Williams okrem svojho typického, zľahka arogantného správania, humoru a vystupovania svojim fanúšikom ponúkol unikátnu sériu väčšej dávky extravagantnej, kostýmovej, audiovizuálnej a pestrofarebnej scénografickej šou, čím jeho vystúpenia na tomto turné nadobudli ešte novší rozmer. Spomínaný 3D render zlatej busty Williamsovej tváre z titulnej fotografie albumu tvoril na majestátnom pódiu centrálnu a dominantnú časť v podobe približne 20 metrov vysokej sochy Williamsovej tváre, ktorá bola posiata obrovským množstvom mini LED svietidiel. Vďaka tejto technológii počas vystúpení socha Williamsovej hlavy svietila v rôznych podobách, či už to bola reálna podobizeň Williamsovej tváre a jeho tvárovej mimiky, alebo pestrofarebné kaleidoskopické obrazce. Jedna z týchto majestátnych koncertných šou z 20. augusta 2013 v estónskom hlavnom meste Tallinn bola vysielaná naživo v kinách po celom svete a 5. decembra 2014 vyšla aj na DVD a Blu-Ray s názvom Robbie Williams – Live In Tallinn.^[59]

V septembri 2013 Williams oznámil, že 15. novembra 2013 vydá svoj desiaty štúdiový album Swings Both Ways, ktorý bude nasledovníkom jeho mega úspešného swing-revivalového albumu Swing When You’re Winning z roku 2001. Na albume sa opäť nachádzali coververzie známych swingových skladieb, avšak tento raz k nim Williams pridal aj svoje nové originálne skomponované swing-revivalové skladby, na ktorých spolupracoval s jeho staronovým producentom Guyom Chambersom. Týmto albumom sa oficiálne obnovila ich hudobná spolupráca. Album Swings Both Ways obsahoval aj očakávané duety s Michaelom Bublém, Ollym Mursom, Rufusom Wainrightom, Lily Allen a Kelly Clarkson a skóroval opäť prvým miestom v rebríčku Official Album Charts Top 100.^[55] Podľa Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu (International Federation of the Phonographic Industry) bol Swings Both Ways zaradený do top 10 najpredávanejších albumov sveta za rok 2013. Sprevádzaný bol hlavným a originálne skomponovaným singlom Go Gentle vydaným 10. novembra 2013, ktorej text Williams napísal pre jeho vtedy 1-ročnú dcéru a v ktorom jej sľubuje, že kým bude nažive, vždy tu pre ňu bude. Vo videoklipe k piesni vidíme Williamsa ako námorného kapitána lode, na ktorej je aj jeho sprievodná kapela ako jeho posádka. S loďou sa Williams plaví cez známe ulice v Los Angeles. Ďalej nasledoval druhý singel, duet s Lily Allen, Dream A Little Dream, vydaný 13. decembra 2013, ktorý je coververziou populárnej swingovej piesne zo 60. rokov minulého storočia. Vo vtipnom videoklipe Williams túto skladbu spieva sám vo vianočnej televíznej šou v štýle The Dean Martin Show. Tretím singlom bola originálne skomponovaná otváracia skladba albumu Shine My Shoes s drzým textom venovaným pre všetkých Williamsových neprajníkov. Ako propagačný singel bola sprístupnená 12. septembra 2013 vo forme digitálneho stiahnutia pre každého, kto si pred-objednal album. Ako oficiálny tretí singel albumu vyšla skladba Shine My Shoes 24. marca 2014 cez digitálne streamovacie platformy. Podobne ako v roku 2001, aj pri príležitosti svojho druhého swing-revivalového albumu Williams odohral 8. novembra 2013 jedinečnú swingovú varieté šou v prémiovom londýnskom divadle The London Palladium,^[60] kde zazneli Williamsové staré aj nové swingové skladby. V rámci programu zazneli aj duety, počas ktorých vystúpili s Williamsom aj hostia Lily Allen, Rufus Wainwright a Williamsov vlastný otec, ktorý pôsobil v anglickom šoubiznise ako stand-up komik. Koncert bol odvysielaný na televíznom kanáli BBC1 a to 6. decembra 2013. Vyšiel aj na DVD a Blu-Ray 9. decembra 2013 s názvom Robbie Williams: One Nihgt At The Palladium.^[61] Dodnes sa tento koncert vysiela v mnohých krajinách v rámci osláv prelomu zo starého roka do toho nového. V apríli 2014 Robbie odštartoval svoje prvé swing-revivalové turné Swings Both Ways Live Tour a to v Európe, neskôr v Austrálii a Ázii. Dokopy 50 vypredaných swingových vystúpení v arénach odohral v extravagantnom varieté štýle s mnohými Art Deco scénografickými prvkami typickými pre obdobie, kedy tento hudobný žáner vo svetovej hudbe dominoval. Okrem skladieb z jeho dvoch swingových albumov na tomto turné odohral aj mix svojich najväčších popových hitov v špeciálnej a kvalitnej swingovej úprave. Každé jedno koncertné vystúpenie bolo opäť nahrávané a vydané ihneď po skončení daného koncertu vo forme limitovaných edícií koncertných albumov. V rámci davov fanúšikov sa na program tohto turné prišli pozrieť aj obdivovatelia zlatej éry swingu, ktorí si taktiež prišli na svoje. Robbie Williams týmto koncertným turné poukázal na svoju špecifickú hudobnú diverzitu, ktorú svetu prvýkrát výrazne ukázal už v roku 2001 svojim prvým swingovým albumom, čo mu vtedy taktiež dopomohlo získať ešte širší zástup fanúšikov vo všetkých vekových kategóriách.

Po skončení turné Swings Both Ways Live Tour Williams oznámil, že v roku 2015 sa vydá na európske turné Let Me Entertain You Tour. Fanúšikom túto správu oznámil cez svoje YouTube video, v ktorom vystupoval s čiernobielym make-upom na tvári, vychádzajúcim z motívov jeho ikonického make-upu z videoklipu k svojmu mega hitu Let Me Entertain You. Skladba vo videu hrala a Williams do jej znenia menoval destinácie, ktoré v rámci turné navštívi. Taktiež vyhlásil, že sa chystá navštíviť mestá, kde už dlhší čas nevystupoval a zároveň mestá, v ktorých dokonca nikdy predtým nekoncertoval. V rámci nich po prvýkrát navštívil aj Bratislavu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, o ktorej sa neskôr cez svoj Twitter vyjadril mimoriadne pozitívne. Vyhlásil, že na Slovensku zažil najlepšie publikum počas danej koncertnej šnúry.^[62] Neskôr v rámci tohto turné zamieril do Ázie a Austrálie. Na všetkých koncertoch v rámci svojho outfitu vystupoval s diabolskými rohmi na hlave a opäť fanúšikom ponúkol svoju šou plnú drzej zábavy s masívnym zástupom svojich hitov. V rámci prídavkov odspieval dokonca legendárny mega hit od kapely Queen, a to skladbu Bohemian Rhapsody, čím chcel podľa vlastných slov udeliť poctu nebohému Freddiemu Mercurymu. V rámci tohto turné boli tri Williamsove koncerty v Paríži nahrávané a opäť vydané ako limitované edície jeho koncertných albumov.

V máji 2016 Williams podpísal zmluvu s hudobným vydavateľstvom Sony Music a ohlásil, že pracuje na svojom jedenástom štúdiovom albume, na ktorý je nesmierne hrdý. Na významnom svetovom festivale Apple Music Festival^[63] v londýnskom Roundhouse Williams 25. septembra vystupoval ako jeden z hlavných hudobných hostí a na tomto extravagantnom vystúpení pripomínal príchod jeho nového štúdiového albumu. Hudobnú koprodukciu s Williamsom na blížiacom sa albume zastrešoval opäť producent Guy Chambers, avšak spolupracovali aj s producentom Stuartom Priceom, či Johnom McDaidom,^[64] ktorý je známy vďaka jeho spolupráci s Edom Sheeranom. Williams album pomenoval s príslušným názvom The Heavy Entertainment Show^[65] a vydal ho 4. novembra 2016. Hudobne tento komerčne úspešný album reprezentuje pestrý prierez viacerých hudobných štýlov Williamsovej kariéry. Obsahuje elektronicko-popové skladby, taktiež skladby v modernom pop-rockovom štýle, pričom niektoré skladby dostali aj prvky swing-revivalu. Hovoriac o komerčnej úspešnosti, album sa okamžite stal číslom jeden v rebríčku Official Album Charts Top 100,^[66] čím sa Williams v počte získaných prvých miest dostal na úroveň popovej kráľovnej Madonny^[67]. Pozitívne reakcie sa dostavili aj od hudobných kritikov, medzi ktorými sa objavili recenzie označujúce tento album za potvrdenie Williamsovho jedinečného a vyzretého talentu zabávať jeho masívne globálne publikum. Pilotným singlom albumu z 30. septembra 2016 bola zvukovo signifikantná a zároveň kontroverzná skladba Party Like A Russian^[68] s modernými elektronicko-syntetickými prvkami a samplami veľkolepej ruskej symfonickej baletnej skladby Dance Of The Knights od Sergeja Prokofieva, jedného z najvýznamnejších ruských baletných skladateľov. V súčasnej digitálnej dobe tento singel veľmi zarezonoval v online prostredí vďaka jeho unikátnemu zvuku, no jeho videoklip, v ktorom Williams stvárňuje hedonistický životný štýl ruských miliardárov to zapríčinil taktiež. Williams opisuje búrlivý, divoký a hedonistický život ruských oligarchov aj v texte ku skladbe, v ktorom niekoľko krát apeluje na rôzne excesy a opojenie mocou, pričom tieto pojmové symboly zosobňuje na vlastný život. Svoju špeciálnu pozornosť dostala táto skladba v Rusku s veľkým počtom ľudí a fanúšikov, ktorí si skladbu mimoriadne obľúbili. Vyskytli sa však aj reakcie poslucháčov, ktorí túto skladbu vnímali ako druh Williamsovho výsmechu z ruského národa. V každom prípade táto skladba vzbudzovala rozruch a podnecovala rôzne diskusie a podľa Williamsových slov to bol aj jeho zámer. Druhým singlom z albumu bola globálne úspešná popová balada Love My Life, ktorá vyšla 21. októbra 2016 a v ktorej Williams spieva o snahe využiť všetky životné príležitosti na maximum a text skladby adresuje svojim deťom. Zaujímavosťou je, že tento singel sa najdlhšie udržal na vrchole rebríčkov v Strednej Európe, kam patrí aj Slovensko. Na počesť významnej a prestížnej ceny Icon Award^[8], ktorá bola Williamsovi oficiálne udelená 22. februára 2017, usporiadal 7. novembra 2016 jedinečnú koncertnú šou, kde prvýkrát naživo odohral skladby z nového albumu, avšak jeho zástup existujúcich hitov taktiež nechýbal. Williams bol 31. decembra 2016 hlavným hudobným hosťom na koncertnom programe v Londýne, ktorý bol usporiadaný pri príležitosti osláv prelomu z roku 2016 a na rok 2017. V rámci vydania albumu The Heavy Entertainment Show Williams k dvom skladbám z albumu natočil pre svojich fanúšikov videoklipy, ktoré vydal cez YouTube a svoju webovú stránku. Prvým bolo video k skladbe Mixed Signals, v ktorom Williams ukazuje svoje zmätené pocity z peknej mladej ženy, ktorá mu dáva zmiešané signály o náklonnosti k nemu, no zároveň jeden večer trávi aj s iným mužom. Videoklip mal fanúšikovskú voľbu interaktívneho dvojitého konca. V jednom zo záverov sa objavila Williamsova manželka Ayda Field Williams, ktorá mu upokojila jeho pobláznenú hlavu z tejto mladej ženy. V druhej alternatíve konca sa tejto úlohy zhostil Gary Barlow. Druhým videoklipom pre fanúšikov bolo video k otváracej skladbe albumu The Heavy Entertainment Show, ktorá má rovnomenný názov. Vizuálne prepracovaný videoklip vychádzal z motívov titulnej fotografie albumu, na ktorej stojí Williams v boxerskom ringu oproti sebe samému. Vo videoklipe v boxerskom ringu Williams zápasí ako boxer so svojím alternatívnym druhým ja.

V júni 2017 odštartoval svoju európsku časť svetového turné The Heavy Entertainment Show Tour.^[69] Tá trvala do septembra 2017 a vo februári 2018 Williams odštartoval druhú časť svetového turné, s ktorým navštívil Áziu, Austráliu a Južnú a Strednú Ameriku a ktoré trvalo do novembra 2018. Celá séria koncertov Williamsových nových a starých hitov bola odohraná na majestátnom pódiu s technologicky prepracovanou a extravagantnou scénografiou, ktorá okrem iných prvkov vychádzala taktiež z motívov Williamsa v boxerskom ringu so svojim druhým ja.

Ako hlavný hosť Williams vystúpil na otváracej ceremónii svetového šampionátu 2018 FIFA World Cup opening ceremony,^[70] ktorá sa konala 14. júna 2018 na štadióne Luzhniki v Moskve a ktorá bola vysielaná na živo na celom svete. Vlnu kontroverzie Williams na otváracej ceremónii spôsobil svojím prostredným prstom, ktorý počas živého prenosu ukázal do kamery so slovami, že svoje vystúpenie robí zadarmo. V roku 2018 sa Robbie so svojou manželkou Aydou Field Williams zhostili členstva v porote speváckej súťaže The X Factor po boku porotcov Simona Cowela a Louisa Tomlinsona, speváka z populárnej novodobej britskej chlapčenskej skupiny One Direction.

Po úspechu svojho svetového turné The Heavy Entertainment Show Tour Williams odohral v marci 2019 špeciálnu sériu koncertov v známej rezidencii Wynn and Encore^[71] v Las Vegas, kde v histórii vystupovali svetové hviezdy ako Frank Sinatra či Elvis Presley. Williams v Las Vegas predviedol zmes svojich najväčších hitov, niekoľko swingových skladieb a dokonca aj dovtedy nikde neodohranú a doteraz nikde nezverejnenú skladbu Live In Las Vegas, ktorou svoje vypredané varieté popovo-swingové vystúpenia otváral a ktorá bola zložená práve na počesť týchto vystúpení. Vzhľadom na veľký úspech Williams túto sériu koncertov zopakoval v júni a v júli 2019. V tom istom mesiaci bol hlavným headlinerom na svetoznámom hudobnom festivale British Summer Time Hyde Park 2019.^[72] Na jeseň 2019 Williams ohromil svojich fanúšikov s oznamom, že vydá svoj prvý vianočný album The Christmas Present. Ten vyšiel 22. novembra 2019 a opäť sa stal Williamsovým číslom jeden v rebríčku Official Album Chart Top 100,^[73] čím predbehol kráľa rokenrolu Elvisa Presleyho v počte albumov umiestnených na prvom mieste. Album ponúkal swingovo-prevedené coververzie známych vianočných hitov a taktiež originálne skomponované vianočné skladby. Prvým singlom z albumu bola originálne skomponovaná vianočná skladba Time For Change, ktorá vyšla spolu s albumom 22. novembra 2019. Sprevádzal ju videoklip, v ktorom Williams trávi čas Vianoc so svojou rodinou u neho doma. Skladba sa zaradila medzi jednu z mnohých vianočných hitov. Ostatné vianočné single vydal Williams cez streamovacie platformy. Ku coververzii vianočného hitu Merry Xmas Everybody od kapely Slade, z ktorého Williams spravil duet so spevákom Jamiem Cullumom,^[74] natočil videoklip pre fanúšikov dostupný na YouTube a na svojej webovej stránke. Album obsahoval ďalšie duetové skladby s menami ako Brian Adams, Rod Stewart a Helene Fischer.^[75] Vo vianočnej skladbe Bad Sharon^[76] spevácky hosťuje svetoznámy boxer Tyson Fury,^[77] ktorý kolaboráciou s Williamsom prvýkrát ukázal, že dokáže aj spievať. V rámci vydania svojho prvého vianočného albumu Williams odohral 16. a 17. decembra dva vypredané vianočné koncerty s názvom The Robbie Williams Christmas Party^[78] v londýnskej SSE Wembley aréne.^[79] Na dvoch vianočných koncertoch zaznel Williamsov vianočný repertoár spolu s jeho najväčšími hitmi.

Začiatkom roka 2020 vypukla celosvetová pandémia Covid-19, ktorá nielen Williamsovi zrušila mnohé hudobné plány. Cez digitálne streamovacie platformy a YouTube však 14. decembra 2020 vydal svoj ďalší vianočný singel Can't Stop Christmas, v ktorom tematicky spieva o nezastaviteľných Vianociach aj napriek rôznym obmedzeniam spôsobených pandémiou. O rok neskôr sa mu vďaka uvoľnenejším opatreniam podarilo odohrať koncert v Dubaji a to 31. decembra 2021^[80] na počesť osláv prelomu roka 2021 na rok 2022.

Rok 2022 je zásadným pre Williamsovu sólovu kariéru, pretože trvá jubilejných a úspešných 25 rokov. Na túto počesť 7. júna 2022 oficálne ohlásil príchod svojho nového kompilačno-štúdiového albumu XXV^[81] a cez streamovacie platformy z neho predčasne vydal orchestrálnu a novo naspievanú verziu svojej zásadnej skladby Angels z roku 1997 s názvom Angels - XXV^[82]. V tento deň Williams na svojej webovej stránke zverejnil aj kompletný zoznam skladieb albumu, medzi ktoré zaradil svoje najväčšie hity za uplynulých 25 rokov a štyri nové skladby. Popri orchestrálnej a novo nahranej verzii skladby Angels svojich fanúšikov a hudobných kritikov prekvapil, keď oznámil, že všetky vybrané hity budú rovnako novo naspievané a spolu so štyrmi novými skladbami aranžované s uznávaným orchestrom Metropole Orkest^[3]. Novým singlom zo štyroch nových očakávaných skladieb sa stala pop orchestrálna novinka Lost - XXV^[83], ktorú Williams vydal 5. augusta 2022 cez streamovecie platformy a YouTube. Táto skladba podľa svojich vlastných slov opisuje obdobie, kedy Williams žil tak hedonisticky a bezohľadne, až sa začal cítiť stratený. Svoju orchestrálnu štúdio-kompiláciu XXV poukazujúcu na oslavy svojej úspešnej 25-ročnej sólovej kariéry vydal Williams 9. septembra 2022 a hneď prvý týždeň predal viac kusov ako celá Top 10 hudobných interpretov dohromady. Vďaka tomu už po štrnásty krát skóroval v rebríčku Official Album Chart Top 100^[5] na prvom mieste. Takmer dva týždne pred oficiálnym vydaním albumu XXV odohral Williams 27. augusta 2022 jedinečný koncert^[84] v Mníchove s názvom One Show & One Night Only | Robbie Williams: The Greatest Entertainer^[85], pričom táto extravagantná scénografická šou pred vyše 100 000 divákmi bola doteraz jednou z najväčších jeho kariéry. ^[86] Na počesť 25-ročnej sólovej kariéry Williams taktiež vyrazil v októbri 2022 na svetové, vyše rok trvajúce turné XXV Tour^[87], s ktorým okrem reputácie najväčšieho popového šoumena modernej histórie a kvalitne prevedenej audiovizuálnej šou svojim fanúšikom ponúkol kompletný 25-ročný prierez svojich hitov. Počas priebehu turné mnohé Williamsove albumy opäť vstúpili do medzinárodných hitparád v rôznych krajinách sveta. Pod záštitou digitálnej filmovej platformy Netflix vyšla 8. novembra 2023 4-dielna dokumentárna séria Robbie Williams^[88], ktorá divákovi ponúka hlbokú a úprimnú introspekciu do Williamsovho pracovného i súkromného života, plného ako obrovských vzostupov, tak i tvrdých pádov. Dokument sa držal na prvých priečkach sledovanosti niekoľko týždňov a od jeho vydania Williamsovi dokonca ešte viac stúpla počúvanosť a sledovanosť na digitálnych hudobných platformách.

Robbie Williams si svojim pôsobením potvrdil svoje pevné postavenie v hudobnom priemysle. Je považovaný za jedného z najuznávanejších hudobných interpretov^[89] vôbec. Popularita albumov a skladieb či vypredané koncerty sú už dnes pre fanúšikov a kritikov istotou, ktorá je výsledkom Williamsovho dosiahnutého úspechu s unikátnym dopadom na hudobný priemysel. Williams nie je prvou popovou ikonou, ktorá na koncertoch okrem samotnej hudby ponúka kvalitnú audiovizuálnu a scénografickú šou. Avšak, vďaka svojej žánrovej rôznorodosti a overenej reputácii jedného z najväčších šoumenov hudobnej histórie s osobitým, arogantným, miestami až kontroverzným, no divákmi tolerovaným a žiadaným vystupovaním sa stal Robbie Williams svetovým a unikátnym fenoménom popovej hudby.

• albumy Under The Radar Volume 1,^[1] Volume 2^[2] a Volume 3,^[3] predstavujúce sériu troch limitovaných edícií štúdiových albumov venovaných špeciálne pre Willamsovu základňu fanúšikov
  Commons
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robbie Williams

• www.RobbieWilliams.com - oficiálna stránka (po anglicky)

1. ↑ Under The Radar Volume 1 [online]. Robbie Williams, [cit. 2022-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
2. ↑ Under The Radar Volume 2 [online]. Robbie Williams, [cit. 2022-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ Under The Radar Volume 3 [online]. Robbie Williams, [cit. 2022-01-13]. Dostupné online. (po anglicky)