STS-101

STS-101

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-101
COSPAR ID:	2000-027A
Raketoplán:	Atlantis
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko, Florida (39-A)
Štart:	19. máj 2000, 10:11 UTC
Pristátie:	29. máj 2000, 06:20 UTC, Kennedyho vesmírne stredisko, Florida
Trvanie:	9 dní, 21 hodín, 10 minút
Apogeum:	341 km
Perigeum:	332 km
Doba obehu:	91 minút
Fotografia posádky
zľava sedia sedí Horowitz, Halsell, stoja Weberová, Williams, Usačov, Voss, Helmsová
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia STS-99 STS-106
Kozmonautický portál

STS-101 bola misia amerického raketoplánu Atlantis na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Išlo o 98. let raketoplánu a 21. rokov raketoplánu Atlantis. Cieľom desaťdňovej misie bola doprava zásob na stanicu. Štart misie sa trikrát oneskoril kvôli silnému vetru v mieste štartu. Raketoplán uskutočnil 155 obletov Zeme. Uskutočnil sa jeden výstup do vesmíru.

• James D. Halsell, Jr. (5), veliteľ
• Scott J. Horowitz (3), pilot
• Mary Ellen Weberová (2), letový špecialista 1
• Jeffrey N. Williams (1), letový špecialista 2
• James S. Voss (4), letový špecialista 3
• Susan J. Helmsová (4), letový špecialista 4
• Jurij V. Usačov (3), letový špecialista 5, Roskosmos (RKK Energija)

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Raketoplán sa s ISS spojil v nedeľu 21. mája 2000 o 04:31 UT. Ešte pred vstupom astronautov na palubu ISS 22. mája sa uskutočnil jeden výstup do vesmíru (EVA). Počas neho Voss a Williams pripevnili na povrch ISS americký manipulátor (žeriav) OTD. Ten bol totiž počas svojej pôvodnej inštalácie zaistený nedokonale. Astronauti tiež dokončili inštaláciu ruského manipulátora Strela na adaptéri medzi modulmi Unity a Zarja. Potom vymenili na module Unity jednu z dvoch antén ECOMM. Pre uľahčenie budúcich operácií mimo stanice pripevnili Voss a Williams na povrch ISS osem nových madiel.

Nasledujúci deň vstúpila posádka raketoplánu do ISS. Ako prví do stanice vstúpili Helmsová, Usačov a Voss, ktorí v nasledujúcom roku tvorili druhú základnú posádku ISS. Astronauti vymenili dve zo šiestich batérií, inštalovali nové potrubie, ktoré pomohlo zlepšiť cirkuláciu atmosféry. Tiež odobrali vzorky atmosféry na neskoršiu analýzu.

V ďalších dňoch astronauti prenášali náklad na ISS a vykonávali na stanici opravy. V module Zarja vymenili 4 batérie a požiarne hlásiče, pamäť v telemetrickom systéme (u ktorej končila záručná doba) a v neposlednom rade naplnili štyri plastové vaky (každý s objemom 45 litrov) vodou. Celkovo preniesli vyše 1 000 kg nákladu.

Poslednou úlohou misie STS 101 bolo zvýšenie dráhy komplexu ISS. K nemu došlo 25. mája 2000. Raketoplán pomocou motorčekov RCS "zdvihol" ISS o približne 40 km. Počas celkom 3 manévrov bola ISS navedená na novú obežnú dráhu vo výške 372 × 380 km. Nasledujúceho dňa sa Atlantis od ISS odpojil a po vykonaní inšpekčného obletu sa vydal na zostupnú dráhu k Zemi. Na dráhe 15 Kennedyho vesmírneho strediska pristál úspešne 29. mája 2000 v čase 8:20 SELČ.

Misia STS-101 bola prvá, kedy sa do vesmíru vypravil raketoplán so skleneným kokpitom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-101

• Let na stránke NASA Archivované 2012-07-28 na Wayback Machine
• Priebeh misie na MEK

• Malá encyklopédia kozmonautiky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku STS-101 na českej Wikipédii.