Dejiny Malty

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Dejiny Malty začínajú v piatom tisícročí pred Kr. Malta bola vtedy osídlená neznámym národom, o ktorého prítomnosti svedčia iba stavebné pamiatky. Približne od 2000 pred Kr. bola Malta osídlená po druhýkrát. V priebehu ďalšieho vývoja sa na ostrove vystriedali Feničania, Kartágo, Rím, Byzantská ríša, Arabi, Normani, vládcovia Kastílie, johaniti, Napoleon, v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou základňou v Stredozemnom mori.

Toto obdobie, nazývané podľa pamiatok tzv. megalitickej kultúry, v odbornej literatúre sa zaraďuje aj pod pojem neolit; na Malte sa delí na niekoľko fáz, podľa štýlu chrámov a ďalších nálezov. Obyvateľstvo neznámeho pôvodu, ktoré Maltu osídlilo pravdepodobne zo Sicílie a žilo v matriarchálnej spoločnosti, zanechalo okrem zvyškov svojich obradných chrámov aj keramiku (tzv. sivá a červená skorbská fáza) a sošky.

O účele chrámov sa viedli dlhé diskusie. Dnes sa vychádza z toho, že ide o obradné, sakrálne stavby, ktoré plnili okrem iného aj úlohu sprostredkovania veštieb. Sú zachované aj obradné oltáre a obetné priestory. Pôdorys chrámov sa časom menil, väčšinou ide o eliptické, trocha konkávne a spolu spojené miestnosti; predpokladá sa, že miestnosti boli pokryté strechou (drevené trámy, dosky). Vznik najstarších sa datuje do obdobia okolo roku 4100 pred Kr.. Poznáme asi 45 týchto stavieb, ale iba päť z nich je dobre zachovaných.

• Hal Tarxien: komplex chrámov rôzneho veku z doby asi 3800 až 2500 pred Kr., rozloha asi 77 x 45 m. Ležia uprostred rovnomenného mesta južne od Valletty. Vyznačuje sa dobre zachovanými ornamentami a reliéfmi na kameňoch, okrem špirál sú tam aj zvieracie motívy. Nález zvyškov kolosálnej figúry Magna Mater, pôvodne asi tri metre vysokej.
• Hagar Qim: pochádza z neskoršieho neolitu, asi 3000 pred Kr., asi 40 x 40 m. Skladá sa z celkom troch chrámov, ktoré sa nachádzajú osamotené na južnom pobreží oproti ostrovčeku Filfla Island. Do múrov je zabudovaný najväčší monolit maltských chrámov (3 x 6 m, hmotnosť 60 ton).

• Mnajdra: asi 3600 až 2800 pred Kr., asi 40 x 40 m. S trocha zachovalejšími ornamentami ako Hagar Qim, od ktorého je vzdialené asi 300 metrov.
• Ggantija (na ostrove Gozo): asi 3800 až 3000 pred Kr., asi 45 x 35 m. Mnoho medzi sebou spojených monolitov vážiacich od 40 až do 60 ton.
• Hypogeum (podzemný posvätný priestor) v Hal Saflieni z doby asi 3800 až 2500 pred Kr., viac ako trojposchodový, 10,6 m hlboký komplex s celkovou plochou okolo 500 m², neďaleko chrámu Tarxien. Hypogeum je na rozdiel od ostatných chrámov labyrint nespočítateľných podzemných chodieb, komôr a sál, vytesaný do skaly, postupne rozširovaný počas 1300 rokov.

Po tomto období, asi od 2500 do 2000 pred Kr., bolo súostrovie Malty neobývané. Existencia a náhly zánik pôvodného obyvateľstva sú dodnes záhadné; okrem jeho chrámov (a zvyšku jedného osídlenia) sa nedochovali ani mýty a báje.

Niekedy začiatkom druhého tisícročia pred Kr. začína druhé osídlenie Malty. Podľa dodnes neoverenej teórie sa aj toto osídlenie uskutočnilo zo Sicílie. Obyvateľstvo prináša na ostrov kov a zbrane.

Z tohto obdobia pochádzajú dodnes záhadné koľajnice, po anglicky cart ruts, najznámejšie z nich sú takzvané Claphamské križovatky (Clapham Junction) na juhu ostrova Malty. Ide o paralelne vedúce stopy, vyryté do tvrdej vápencovej skaly, až 40 cm hlboké s rozstupom medzi 110 a 130 cm; stopy sa križujú a spájajú. O ich účele existuje niekoľko teórii, najznámejšie, aj keď stále neoverené, sú dve: dopravný systém a zavlažovacie zariadenie.

Okolo roku 1000 pred Kr. obsadili Maltu Feničania a dali jej meno Malet (v preklade: útočisko, útulok), Gozo sa nazýval Gaulos. Ich kolónia sa skoro stala významným strediskom obchodných ciest v Stredomorí.

Po roku 800 pred Kr. prevzala fenická kolónia Kartágo nadvládu nad západným Stredomorím a tým aj nad Maltou. Púni, ako Feničanom z Kartága hovorili Rimania, naďalej silno ovplyvnili kultúru a jazyk na Malte. Helénskou kolonizáciou Malta ovplyvnená nebola.

V druhej púnskej vojne bola Malta v roku 218 pred Kr. obsadená Rímom (z tohto obdobia pochádza názov Melita). Malta prosperuje, v druhom storočí postupuje prijatie kresťanstva miestnym obyvateľstvom, aj keď podľa miestnej tradície kresťanskú vieru priniesol už sv. Pavol pri svojom stroskotaní v roku 60. Najmä z tretieho storočia pochádzajú[ rímske vily, kúpele, akvadukty, katakomby a cestná sieť.

Po medzivládí Vandalov a Ostrogótov (od piateho storočia) pripadla Malta v roku 533 Byzantskej ríši, v dôsledku úpadku ríše však zaniká aj jej hospodársky význam.

Po obsadení Malty tuniskou moslimskou dynastiou Aghlabovcov (Malta sa nazýva Maltacheum) dochádza k postupnej islamizácii obyvateľstva. Malta hrala úlohu v obchode, okrem iného aj v obchode s otrokmi. Arabi budujú rôzne opevnenia, dodnes zachované sú hradby vtedajšieho hlavného mesta Mdiny. Doba arabskej nadvlády výrazne ovplyvnila miestnu kultúru, predovšetkým jazyk.

Po období normanských vládcov (Roger I. a Roger II.), ktorí Maltu pripojili ku svojmu Sicílskemu kráľovstvu, pripadla Malta štaufskému kráľovi Friedrichovi II., ktorý počas 13. storočia vtedy prevažne moslimské obyvateľstvo donútil prestúpiť na kresťanstvo. Po krátkom francúzskom medzivládí pripadla Malta v roku 1282 Aragonskému kráľovstvu (neskôr: Kráľovstvo Aragónu a Kastílie). Z tohto obdobia je známe dobre organizované pestovanie bavlny na Malte.

Začiatkom 16. storočia je Stredomorie stále viac ohrozované arabskými nájazdmi a Osmanskou ríšou, ktorá preniká až na Balkán. Pred ňou odchádza z ostrova Rodos rád Johanitov (Rád rytierov Sv. Jána v Jeruzaleme). Kráľ Karol V. im venuje Maltu. Johaniti sa tu v roku 1530 usadia (neskôr sú známi aj ako Maltézski rytieri resp. Maltézsky rád) a majú chrániť Európu pred vpádom Osmanskej ríše.

Nasleduje mnoho osmanských prepadov, najmä takzvané "Veľké obliehanie" v roku 1565 vojskom sultána Sulejmana I. Po štvormesačnom obliehaní a niekoľkotýždennej bitke sa iba za cenu obrovských strát podarilo osmanské vojská odraziť. Vtedy zakladá veľmajster Jean de la Valette po ňom nazvané mesto a pevnosť Valletta. Johaniti budujú ďalšie pevnosti a mestá, z tohto obdobia sa zachovalo aj veľa palácov, chrámov a kostolov na celom ostrove. Johaniti aj silno ovplyvnili prístup obyvateľstva ku katolíckej viere.

V júni roku 1798 kapituloval rád Johanitov pred vojskom Napoleona Bonaparte, ktorý Maltu obsadil pri svojom tiahnutí do Egypta; Maltézsky rád sa potom usadil v Ríme.

Už v roku 1800 obsadili Maltu britské vojská. Briti ignorovali uznesenia Amienského mieru (1802), podľa ktorého mal ostrov pripadnúť naspäť Francúzom, a dosiahli v Parížskom mieri v roku 1814 definitívneho začlenenia Malty do svojej ríše.

Počas tohto obdobia začína industrializácia ostrova (o. i. prístavy britského námorníctva), do platnosti vstupuje prvá ústava (1849), je založený úrad arcibiskupa (1858), v roku 1921 je zvolený prvý maltézsky parlament a Malta získava čiastočnú samosprávu; okolo roku 1900 žilo na Malte 180 000 obyvateľov.

Už počas prvej svetovej vojny hrá Malta významnú úlohu pre britskú armádu (Malta vtedy dostala pomenovanie „nemocničná sestra Stredomoria“). Známa je však aj ako „nepotopiteľná lietadlová loď“ počas druhej svetovej vojny, keď v roku 1940 dochádza k systematickému a ťažkému bombardovaniu celého ostrova talianskym a nemeckým letectvom z neďalekej Sicílie a k dlhej blokáde ostrova (‚druhé veľké obliehanie‘). V apríli 1942 je Malte za zásluhy udelený Jurajov kríž, ktorý dodnes zdobí vlajku a štátny znak Malty.

21. septembra 1964 získava Malta nezávislosť, hlavou štátu zostáva britský panovník, zastupovaný guvernérom. 13. decembra 1974 sa Malta vyhlasuje za republiku s voleným prezidentom ako hlavou štátu, zostáva však členom britského Spoločenstva národov (Commonwealth of Nations). Na čele vlády stojí do roku 1984 Dom Mintoff, pod jeho vedením dochádza ku konfliktom s cirkvou, k zavretiu veliteľstva organizácie NATO, k odchodu britských jednotiek a k vyhláseniu neutrality. Medzi rokmi 1984 a 1987 stál na čele maltskej vlády Karmenu Mifsud Bonnici, avšak v roku 1987 Labour Party prehrala voľby a vládu prevzala Nacionalistická strana v ktorej čele stál Edward Fenech Adami. Bol nepretržite premiérom, s jediným krátkym prerušením v rokoch 1996 až 1998, keď znova vládla Labour Party (premiérom bol Alfred Sant). Od jesene 1998 až do augusta 2004 je na Malte stále jednofarebná vláda Nacionalistickej strany, od jari 2004 je jej predsedom Lawrence Gonzi, ktorý je aj premiérom. Edward Fenech Adami bol zvolený za prezidenta. 1. mája 2004 vstupuje Malta do Európskej únie.

• Časová os histórie Malty